Približne päťhodinová návšteva severotalianskeho mesta Terst bola dôvodom, pre ktorý pápež František prerušil svoju júlovú dovolenku. V rámci ukončenia Katolíckeho sociálneho týždňa sa pontifex stretol s migrantmi, ekumenickými lídrami, akademikmi i zdravotne postihnutými.
Poslaním Katolíckeho sociálneho týždňa, ktorý každý druhý rok organizuje Konferencia biskupov Talianska, je prehĺbiť a oživiť kresťanské sociálne posolstvo a usmerniť činnosť veriacich vo svete práce. Témou aktuálneho päťdesiateho ročníka, ktorý trval od 3. do 7. júla, bola demokracia.
V kongresovom centre sa pápež František prihovoril tisícke delegátov. Okrem zdôraznenia pozitívneho prínosu Cirkvi pri budovaní demokracie sa pápež dotkol aj bolestivých miest. Krízu demokracie prirovnal k „zranenému srdcu“, ktoré signalizujú korupcia, nezákonnosť a rôzne formy sociálneho vylúčenia. „Skartačná kultúra charakterizuje mesto, v ktorom nie je miesto pre chudobných, nenarodených, slabých, chorých, deti, ženy, mladých, starých,“ povedal pápež František.
Hlava Katolíckej cirkvi varovala, že demokracia nemôže byť improvizovaná, ale účasti na živote spoločnosti musíme učiť už deti a trénovať kritický zmysel voči ideologickým a populistickým pokušeniam. „Určité formy sociálneho štátu, ktoré neuznávajú ľudskú dôstojnosť, sú spoločenským pokrytectvom a ľahostajnosť je rakovinovým nádorom demokracie,“ povedal pontifex, podľa ktorého je riešením znovuobjavenie sociálnej vášne pre človeka.
Vyvrcholením päťdňového podujatia bolo slávenie svätej omše na hlavnom námestí Piazza Unità d’Italia. Zúčastnilo sa na nej 98 biskupov a 260 kňazov spolu s približne 8 500 veriacimi. Prítomní boli aj biskupi a kňazi zo Srbskej i Gréckej pravoslávnej cirkvi a predstavitelia evanjelickej cirkvi. Pred celebrovaním svätej omše sa pápež stretol s pani Máriou, 111-ročnou obyvateľkou Terstu, s ktorou si vymenil krátky pozdrav a venoval jej ruženec a osobitné požehnanie.
„Ako sa môže Všemohúci Boh zjaviť v ľudskej slabosti? Ako sa môže všemocný a silný Boh, ktorý stvoril zem a oslobodil svoj ľud z otroctva, urobiť takým slabým a zájsť tak ďaleko, že prišiel v ľudskej podobe a sklonil sa, aby umyl nohy učeníkom?“ pýtal sa pápež v rámci homílie, vychádzajúc z aktuálneho evanjelia 14. nedele v Cezročnom období. Vidíme v ňom Ježiša, ktorého neprijímajú jeho krajania, lebo ho veľmi dobre poznajú ako „tesárovho syna“ (porov. Mk 6,1-6).
Pápež pomenoval prekážku prijatia Ježiša zo strany jeho krajanov v Ježišovej ľudskej prirodzenosti .To je ten ozajstný škandál: viera, ktorá je založená na ľudskom Bohu. K Bohu, ktorý sa skláňa k ľudskosti, stará sa oň, je „slabý“, ktorý z lásky zomiera na kríži a zároveň vyzýva ľudí, aby prekonali všetok egoizmus a obetovali svoj život za spásu sveta. Toto je „nepohodlný Boh“.
Ale práve tento „škandál“ dnes podľa pápežových slov potrebujeme, potrebujeme „škandál viery“: nie do seba uzavretú religiozitu, ktorá dvíha zrak k nebu bez toho, aby sa zaujímala o to, čo sa deje na zemi. Slávime liturgie v chráme a zabúdame na prach, ktorý leží na našich uliciach.
Pápež František zdôraznil potrebu „škandálu viery: viery, v ktorej sa Boh stal človekom a ktorá je v tomto zmysle ľudskou vierou, vierou tela, vierou, ktorá vstupuje do dejín a stáva sa kvasom nádeje a semenom nového sveta.“
Pán Ježiš bol odmietnutý a odsúdený, no zostal verný svojmu poslaniu: „Neschovával sa za dvojznačnosť, nerobil kompromisy s logikou politickej a náboženskej moci. Urobil zo svojho života obetu lásky pre svojho Otca.“ Toto je podľa pápežových slov cesta, ako sa dá zrealizovať sen o novej civilizácii bratstva.
(cna, vaticannews)
