„Rozmanitosť našich kultúrnych a náboženských identít je darom od Boha,“ uviedla hlava Katolíckej cirkvi vo svojom utorkovom posolstve mladým účastníkom stredomorskej konferencie o bratstve a mieri Med24, ktoré sa koná od 15. do 21. septembra v albánskej Tirane. V tejto súvislosti pápež zdôraznil, že jednota neznamená uniformitu. Vzájomné uznanie zohráva v rozmanitosti rovnakú úlohu ako jednota, pokračoval František. „Boh miluje všetkých ľudí a nerobí medzi nami rozdiely.“
Pápež týmto vyjadrením obsahovo nadviazal na nedávny príhovor k mladým ľuďom v Singapure počas svojej cesty do Ázie. Rôzne náboženstvá pontifex prirovnal k rôznym jazykom a zdôraznil, že všetky náboženstvá sú cestou k Bohu: „Všetky náboženstvá sú cestou k Bohu. Sú ako rôzne jazyky, rôzne idiómy, ako sa tam dostať. Ale Boh je Bohom pre každého,“ povedal pápež pokračujúc: „Je len jeden Boh a my, naše náboženstvá, sme jazyky, cesty k Bohu. Niektorí sú sikhovia, niektorí moslimovia, niektorí hinduisti, niektorí kresťania, ale to sú iné cesty.“
Jedným z kritikov singapurského prejavu bol aj emeritný arcibiskup Philadelphie Charles Chaput, ktorý zdôraznil, že všetky veľké náboženstvá majú ľudskú túžbu po niečom väčšom, ale nie všetky sú rovnaké vo svojom obsahu a dôsledkoch. „Medzi náboženstvami, ktoré spomínal pápež, sú veľké rozdiely,“ povedal emeritný arcibiskup, podľa ktorého nie všetky náboženstvá hľadajú toho istého Boha a „niektoré náboženstvá sú falošné a potenciálne nebezpečné, materiálne aj duchovne“.
Sedemdesiatdeväťročný kapucín, ktorý do roku 2020 stál na čele Philadelphskej arcidiecézy, vyzval hlavu Katolíckej cirkvi v septembrovom vydaní katolíckeho časopisu First Things k väčšej jasnosti vo vyjadreniach. „Nejasné vyhlásenia môžu len zmiasť. Zmätok až príliš často infikuje a podkopáva tak dobrú vôľu tohto pontifikátu,“ uzavrel emeritný arcibiskup Chaput.
Na druhej strane nechýbajú ani pozitívnejšie hodnotenia pápežových výrokov. Príkladom je prof. Ludger Schwienhorst-Schönberger, viedenský starozákonný exegéta, ktorý slová pápeža Františka odmieta vždy klásť na akademické zlaté váhy. Vo svojom príspevku pre portál Communio uviedol, že pápežov výber slov v rozhovoroch je často „spontánny a intuitívny, niekedy presný a poučný, niekedy neštandardný a mätúci“. Celý štýl prejavu však ukazuje, že pápežovi nejde o relativizáciu kresťanského nároku na pravdu, ale skôr o „otvorenú a vďačnú atmosféru dialógu“.
Pontifex chce povzbudiť mladých ľudí k medzináboženskému dialógu. Kto však do takého dialógu vstúpi s predstavou „Moje náboženstvo je pravé a tvoje nie je“, ďaleko sa nedostane.
Starozákonný exegéta zhrnul teologický obsah pápežovho prejavu slovami, že je veľa jazykov, ale je len jedna Pravda. Profesor Schwienhorst-Schönberger vzdáva pápežovi úctu za jeho nebojácnosť. „Katolíci sa často boja otvoriť ústa. Strach povedať niečo nesprávne vytvára špirálu ticha.“ To však nie je prípad pápeža Františka. „Nie všetko, čo hovorí, je chytré a rozumné. Nemusíte s ním súhlasiť vo všetkom, čo povie,“ tvrdí Schwienhorst-Schönberger. Pápežove slová však otvárajú vzácny priestor na hlbšie premyslenie obsahov.
Celistvejšie pochopenie pápežových výrokov umožňuje hermeneutický kľúč, ktorým je jeho vlastný teologický akcent – teológia nehy. Základné línie svojho prístupu pomenoval pápež v príhovore k účastníkom tematického sympózia ešte v septembri 2018. Nehu vníma pontifex ako náklonnosť Boha k človeku, pričom otvára širší záber ako slovo láska, keďže tá nutne emocionálnu stránku obsahovať nemusí. Skĺbenie teológie s nehou otvára nové možnosti stretnutia Boha a človeka.
Toto stretnutie sprostredkováva vnímateľná láska, ktorú človek vníma a ktorá ho dojíma. Pápež tak prichádza s teológiou, ktorá vedie k skúsenosti Boha a súčasne nevyvoláva strach. Metóda tohto teologického smeru uznáva prioritu cítenia, ktorá nemá nahradiť, ale obohatiť náš intelekt a prax.
Táto metóda zohľadňuje situáciu dnešného sveta, ktorý citovú stránku zvykne preceňovať. Teológia nehy chce tak cíteniu udeliť „právo na pobyt“ v živote Cirkvi. Dôležité je, aby sme pravdu nechali zaskvieť sa v celej kráse. Neha totiž umožňuje človeku zakúšať milosrdenstvo Boha, ktorý je človeku nablízku svojou nehou. Pápež jedným dychom dodáva, že to neznamená zmenu cirkevnej náuky, ako skôr hľadanie nových spôsobov „vtelenia Slova, ktoré zostáva vždy to isté“.
(KNA)
