Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná, alebo z bodliakov figy? Tak každý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom zlé ovocie. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. (Mt 7,15-20)
Kardinál Špidlík zvykol položiť provokačnú otázku: „Podľa čoho rozoznáme pravého proroka?“ A sám si dával ešte provokatívnejšiu odpoveď: „Že pravým prorokom väčšinou predpoveď nevyšla…!“ Prekvapeným poslucháčom začal pripomínať osudy Jonáša, ktorý predpovedal zničenie Ninive, no nestalo sa, či Jána Krstiteľa, hlásajúceho prísneho Mesiáša, ktorý mal vyčistiť humno, povytínať neplodné stromy – a ten uzdravoval a odpúšťal, až sám „najväčší medzi narodenými zo ženy“ zapochyboval, či ohlasoval pravého Mesiáša.
Boží prorok totiž nie je jasnovidec, ktorý presne predpovedá, čo sa v budúcnosti stane. Najčastejšie slovíčko, ktoré prorok používa je „ak – tak“: „Ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete“, „ak budete zachovávať Pánove prikázania… tak…“ Či a nakoľko si dá človek povedať, to už je na jeho slobode. Prorok je jasnovidcom v inom zmysle: jasne vidí súvisy a dôsledky ľudských rozhodnutí, poukazuje na ne a tak otvára ľuďom oči.
Dobrú metódu na odhaľovanie falošných prorokov radil kňaz s bohatými pastoračnými skúsenosťami: „Ako rozoznáš ovcu od vlka v ovčom rúchu? Neskúšaj rúcho, to je pravé v prvom i druhom prípade. Ale stúp mu na nohu. Ovečka zabľačí, vlk vycerí zuby.“ Tým, čo sa odievajú rúchom krásnych rečí a horlivého mudrovania o tom, čo všetko by Cirkev mala robiť, radil pripomenúť nejakú chybu. Ak človeku ide o vec, poďakuje sa. Ak sa urazí, je to vlk v ovčom rúchu.
Možno sa pýtame, ako súvisí dobré ovocie s poslaním proroka. Veď konať dobro by mal každý kresťan. Odpoveď: Preto, že každý kresťan má byť aj prorokom. Toto poslanie dostal v pomazaní svätou krizmou hneď po krste: „Mažem ťa krizmou spásy, aby si bol údom Krista kňaza, proroka a kráľa…“ Aby veriaci mohol plniť toto poslanie, musí mať cit a skúsenosť zo zápasu dobra a zla, s tajomnými výhovorkami ľudského srdca, s dôsledkami svojich správnych i chybných rozhodnutí. Len vtedy vie rozoznávať, predvídať a radiť. A len vtedy je jeho rada vierohodná a účinná.
Dodajme, že niekedy možno zaprorokovať aj vtipnou poznámkou, napríklad že „starobinec je pomstou za jasle“. Hneď sa spustí debata, ako deti potrebujú osobnú blízkosť. Výbornú zásobu prorockých sentencií ponúkajú životom overené príslovia a porekadlá. Mnohé pochádzajú aj z náboženských skúseností. Napríklad „Kde je bieda najväčšia, tam je Božia pomoc najbližšia“; „Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje“; „Boh nie je horlivý, ale pamätlivý“; „Pán Boh stvoril vrany – čert politické strany“; „Ak chceš Boha rozosmiať, povedz mu o svojich plánoch“; „Boh dal vtákom krídla, ľuďom ruky“… Ľudia ani nevedeli, ako vykonávajú prorockú službu. Ak sa niekomu zdajú zastarané, nech vymyslí nové.
