Observatórium pre intoleranciu a diskrimináciu kresťanov v Európe (OIDAC Europe) zaznamenalo v roku 2024 celkovo 2 211 protikresťanských nenávistných činov. „Za týmto číslom stoja konkrétne prípady vandalizmov v kostoloch, podpaľačstva a fyzického násilia, ktoré majú reálne následky pre život miestnych komunít,“ uviedla Anja Tangová, riaditeľka viedenskej mimovládnej organizácie.
Do výročnej správy OIDAC Europe zverejnenej v pondelok 17. novembra boli zahrnuté údaje z oficiálnych policajných štatistík európskych krajín, ale aj z ďalších zdrojov – vrátane Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OSZE) a ďalších občianskych iniciatív.
Hoci celkový počet incidentov oproti roku 2023 (2 444 činov) mierne klesol, OIDAC Europe to nevysvetľuje zlepšením situácie, ale skôr nedostatočným zaznamenávaním v mnohých štátoch. Počet útokov priamo na osoby – vrátane fyzického násilia – napriek tomu stúpol z 232 na 274 prípadov, a to aj napriek tomu, že z Francúzska a Spojeného kráľovstva za rok 2024 neboli k dispozícii relevantné dáta.
Medzi závažné prípady zaradilo Observatórium napríklad smrť 76-ročného mnícha, ktorý bol zabitý počas útoku na španielsky kláštor v novembri 2024. Okrem nenávistných trestných činov správa obsahuje aj prípady sociálneho a právneho obmedzenia, pričom osobitne uvádza známy prípad fínskej političky Päivi Räsänenovej, ktorým sa v októbri začal zaoberať fínsky Najvyšší súd.
Správa uvádza aj kuriózne prípady, keď španielsky súd rozhodol v neprospech mužského náboženského bratstva, ktoré do svojich radov neprijalo ženu, alebo súdny zákaz otcovi čítať svojmu synovi z Biblie so súčasným výlučným poverením matky bez vyznania jeho náboženskou výchovou.
Slovensko sa do správy dostalo v súvislosti s reformou zákona o financovaní súkromných a cirkevných škôl. Správa obsahuje výhrady Združenia cirkevných škôl a Konferencia biskupov Slovenska, podľa ktorých môžu navrhované zmeny výrazne zasiahnuť mnohé kresťanské rodiny, ktorých deti v súčasnosti navštevujú cirkevné školy mimo svojho obvodu. Finančný tlak by tiež mohol prinútiť školy vzdať sa svojho náboženského charakteru alebo úplne zatvoriť.
Observatórium hodnotí výsledky ako dôkaz „klímy rastúcej netolerancie, v ktorej kresťania patria k najčastejšie zasiahnutým náboženským skupinám“ a vyzýva na výraznejšie kroky na úrovni Európskej únie – napríklad vytvorenie funkcie koordinátora EÚ pre boj proti protikresťanským nenávistným trestným činom, podľa vzoru mandátov pre antisemitizmus a nenávisť proti moslimom.
Najviac protikresťanských nenávistných činov za rok 2024 bolo podľa OIDAC Europe zaznamenaných vo Francúzsku (770), Spojenom kráľovstve (502), Nemecku (337) a Rakúsku (116). V Rakúsku išlo najmä o vandalizmus v kostoloch, okrem toho však bolo hlásených 12 fyzických útokov a 12 vyhrážok voči kresťanom.
Nemecké policajné štatistiky uvádzajú za minulý rok 337 protikresťanských trestných činov – čo je nárast o približne 22 % oproti predošlému roku. OIDAC Europe upozorňuje, že Nemecko eviduje iba incidenty s politickým motívom, takže mnohé iné útoky voči kresťanom sa do štatistík vôbec nedostanú.
Za mimoriadne znepokojujúce považuje OIDAC fakt, že bolo zaevidovaných 94 podpaľačských útokov na kostoly a náboženské objekty – takmer dvojnásobok oproti roku 2023. Najviac prípadov bolo zdokumentovaných v Nemecku (33). Podľa organizácie ide o trend, ktorý pokračuje: Nemecká biskupská konferencia nedávno upozornila na „padnuté tabu“ v súvislosti s vandalizmom v kostoloch – od zakladania požiarov v presbytériách až po exkrementy v spovedniciach a zdemolované sochy Krista.
Riaditeľka Tangová upozorňuje aj na nové prieskumy, ktoré naznačujú vysokú mieru nehlásených útokov. V Poľsku podľa nich polovica z približne 1 000 opýtaných kňazov uviedla, že sa stali obeťou agresie. Viac než 80 % týchto incidentov však nebolo nahlásených polícii.
„Ak v prevažne katolíckej krajine zažije polovica kňazov útoky, nemožno už nepriateľské postoje voči kresťanom odsúvať ako okrajovú tému,“ myslí si Tangová.
Okrem nenávistných zločinov identifikovala OIDAC Europe vo svojej správe aj viaceré právne a spoločenské obmedzenia náboženskej slobody. Tangová k tomu dodáva:
„Tento vývoj ukazuje naliehavosť posilniť náboženskú slobodu v Európe – vrátane práva otvorene vyjadrovať náboženské alebo svetonázorové presvedčenia bez strachu z represie alebo cenzúry.“
