Odkedy Ježiš vstal z mŕtvych, vnímame každé slovo evanjelia ako živé slovo pre súčasnú chvíľu; ako niečo, čo Ježiš hovorí nám – tu a teraz. Dnes sa nás dotýka otázkou, aká je súvislosť medzi tým, či sme od neho vzdialení alebo sme mu blízko, a pôstom.
Je zjavné – najmä z prvej časti práve prečítaného evanjelia –, že ak sa postíme, základným cieľom pôstu je približovať sa k Ježišovi. Základným dôvodom pôstu je dotknúť sa ho. Pôst má viesť k prehĺbeniu vzťahu – základného, určujúceho, determinujúceho vzťahu k Ježišovi Kristovi.
A tu vyvstáva otázka: Aká je v tom logika? Ako je možné, že pôst – zriekanie sa niečoho, námaha, sebazápor – nás privádza bližšie k Ježišovi? Veď pôst bez námahy by bol sotva pôstom. Prečo práve námaha a sebazaprenie vedú k blízkosti s Kristom?
Ježiš hovorí, že sa k nemu nemôžeme skutočne priblížiť, ak nevykročíme zo seba, zo svojho silného ega; ak sa nezriekame seba samých, ak nezačneme žiť pre druhých a pre blížnych. Nedá sa k nemu prísť bez kríža. Alebo ešte presnejšie: bez toho, aby sme svoj kríž prijali a niesli ho v jeho mene.
Teda nie je to akákoľvek námaha. Je to námaha premodlená, pozdvihnutá k nebu, obetovaná Ježišovi. Ak zostúpime na praktickú úroveň, napríklad keď si niekto povie, že v piatok sa bude postiť tým, že zje menej alebo si niečo odoprie, a tým pádom viac než inokedy pocíti hlad, tak práve táto skúsenosť môže byť cestou k Ježišovi. Človek si povie: „Som hladný, ale vydržím to. Tento hlad budem znášať, aby ma priblížil k Ježišovi.“
Aká je v tom logika? Keď dobrovoľne berieme na seba niečo, čo je nepríjemné, učíme sa niesť kríž. Učíme sa niesť kríž Ježišovým štýlom. Učíme sa niesť kríž s Ježišom. Ak vydržím hlad a znášam ho v modlitbe a meditácii, na vlastnom tele podpisujem to, čo som toľkokrát vyslovil v modlitbe: Chcem, aby Ježiš bol blízko.
Nie je možné priblížiť sa k Ježišovi inak ako cez úzku bránu. „Vchádzajte úzkou bránou,“ hovorí. A tou úzkou bránou je kríž.
Nedávno som videl zaujímavú grafiku. Zvyčajne kríž zobrazujeme ako stojaci, s ukrižovaným, ktorý na ňom visí. Ale tento obraz ukazoval kríž položený vodorovne, ako keby bol hrobom. A cez ten kríž ktosi vychádzal von. Ako keby umelec chcel povedať: Cez kríž ideš hore, cez kríž vstávaš z mŕtvych.
Cez kríž vstávaš z mŕtvych zo svojho egoizmu, vstávaš do svetla, do dobročinnosti, do všímavosti voči druhým. Tieto dve veci sú hlboko prepojené – pôst a vychádzanie zo seba, pôst a život pre druhého človeka.
Živé evanjelium nám hovorí: Ak chcete prísť k Ježišovi, len cez kríž. Polovičatosť sa nepripúšťa. Kríž je kritériom. Preto Ježiš vraví, že nemožno len plátať. Nestačí sa tváriť, nestačí robiť veci navonok. Nestačí pridať novú záplatu na staré šaty. Záplata nestačí – treba si obliecť Krista.
„Oblečte si Krista,“ hovorí apoštol. Neplátajte vzťah s Ježišom, ale nechajte sa celí obnoviť. Nech z vás vyžaruje jeho láska.
Podobne je to s novým vínom a novými mechmi. Nové víno sa uchová len v nových nádobách. To je obrátenie. To je zmena, ktorá ide z hĺbky, z jadra srdca. Stávame sa novými nádobami pre nové víno – pre milosť, ktorú Ježiš dáva. A to víno nemá zostať len v nás, ale má byť darom aj pre druhých. Tu sa opäť ukazuje, že nemožno žiť napoly – aj po starom, aj po novom. Ježiš hovorí: „Hľa, všetko tvorím nové.“ Aj teba chcem stvoriť nového, aby víno mojich milostí, aby biele rúcho tvojho krstu mohli znova zažiariť v plnej kráse.






