Na stredajšej generálnej audiencii nás Svätý Otec Lev XIV. vyzval, aby sme sa dnes, v tento piatok, modlili a postili za mier a pokoj vo svete. Čo to znamená, že sa máme postiť a modliť? Čo znamená pôst? Pôst znamená, že človek si dobrovoľne a s nejakým konkrétnym úmyslom odriekne niečo, čo je inak dovolené a príjemné, a dobrovoľne znáša určitý diskomfort, niečo, čo je náročné a ťažké. Chce to vydržať a prekonať s úmyslom dosiahnutia vyššieho cieľa. V tomto prípade najvyšší pastier Cirkvi nás všetkých pozýva, aby sme sa takýmto spôsobom tiež zapojili do modlitieb a pôstu za mier a pokoj vo svete.
Je možné, že v tento deň nám v určitom momente napadne: „Je to náročné, je to ťažké, ja to nedám, ja to nezvládnem. Je to nepríjemné. Je nepríjemné jesť menej, je nepríjemné nerobiť to, čo bežne robím a robí mi to radosť.“ A rezignujeme.
Ako reagovať na tieto krízové momenty? Ako nastaviť správnu výhybku, aby sme mohli povedať: „Vydržím, znesiem to s Božou pomocou.“ Dlhodobá duchovná skúsenosť hovorí, že ak sa človek postí, vtedy skutočne vyznáva vieru, že Boh je ten najvyšší a všemohúci.
Napokon, aj v dnešnom evanjeliu Ježišovi spoločníci ho nazvú učiteľom, čo v tej dobe neznamenalo len učiteľa nejakého konkrétneho predmetu, ale človeka, ktorý ich učí slovami, znameniami a celým svojím životom. Čiže osloviť niekoho učiteľ bola veľmi vážna vec. Preto aj otázka adresovaná Ježišovi bola v konečnom dôsledku správna: „Ktoré prikázanie je najväčšie?“ Alebo: „Čo máme robiť?“ A nasleduje jeho odpoveď: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!“
To sú tie takzvané absolutizačné slová, ktorými vyjadrujeme, že máme niekoho, kto stojí na vrchole nášho hodnotového rebríčka. A my sa mu celkom podriaďujeme. Čiže celou mysľou, celým srdcom, celou dušou.
Dnes hovoríme o korunovaní Panny Márie. Boh korunoval Pannu Máriu v nebi. Nepredstavujme si to ako nejaký feudálny obraz, ktorý nám pri tom môže napadnúť. Predstavme si, že Boh označil Pannu Máriu za tú, ktorá dokonalým spôsobom plnila Božiu vôľu. Ona nás učí postiť sa, lebo v Káne Galilejskej povedala, že máme urobiť všetko, čo nám Ježiš povie. A Ježiš okrem iného povedal aj veľmi dôležitú a zásadnú vec: „No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť.“ (Mk 2,20)
Inými slovami: Postiť sa máme preto, aby sa ženích vrátil. Aby bol viac prítomný medzi nami. Alebo – aby som to formuloval presnejšie – aby sme viac otvorili svoje vnútro pre jeho prítomnosť. Ježiš sám hovorí o svojom pokoji, ktorý nám dáva. Čiže ak má nastať mier, ak má nastať pokoj, tento mier a pokoj sa má začať v ľudskom srdci – nestačia ľudské koncepty, ľudské plány a ľudské projekty na mier. Ako povedal pápež, tento mier musí byť odzbrojený a odzbrojujúci. To znamená, nestačí mier, ktorý spočíva na rovnováhe zbraní. Mier zbraní nestačí. Musí byť mier, ktorý vychádza z ľudského srdca, aby zbrane vôbec neboli. To je skutočný mier, ku ktorému nás pozýva Ježiš.
Čo môžem urobiť pre mier a pokoj dnes? To, že sa za to pomodlím aj viackrát. To, že sa niečoho zrieknem v duchu obety za toto, pretože je to v logike Ježišovho učenia, že my sa môžeme zapojiť do Ježišovho utrpenia tým, že sami takéto utrpenie akceptujeme dobrovoľne a za niečo, za konkrétny úmysel. A, samozrejme, celkom logicky to predpokladá, že my odpustíme tým, na ktorých sa hneváme. A ak sme my niekoho zranili v malých medziľudských vojnách, konfliktoch, tak povedzme: „Prepáč, odpusti, zabudnime na to,“ a vykročme znovu ďalej dopredu, pokojne, v ľudskom spolužití, v ľudskej empatii a láske.
Korunujme aj my dnes vo svojom živote Pannu Máriu ako vrcholný, neprekonateľný, bezkonkurenčný vzor Budovateľky pokoja. Ona verí tomu, že Jeho kráľovstvu nebude konca, preto nám radí urobiť všetko, čo nám Ježiš povie. A verí tomu aj vtedy, keď sa zdá, že vojna Ježišových nepriateľov proti nemu triumfuje v udalosti kríža. Ježiš však túto nenávisť prekonáva a do tmy, hustej tmy odmietnutia vyžaruje svoju bezpodmienečnú lásku s následkami pokoja.
