Čoraz častejšie sa nachádzame pred otáznikom, prečo je toľko zla vo svete. Prečo, aj keď chcem byť dobrý, dostávam na oplátku zlo. Nie náhodou vznikli úslovia „za dobré nič dobré nečakaj“, „za dobrotu na žobrotu“…
V evanjeliu nájdeme príbeh o svadobnej hostine. Kráľ žení syna a posiela pozvaným avízo, že je už všetko pripravené. A keď kráľ pozvanie opakuje, po úvodných výhovorkách začali pozvaní poslov zabíjať. Už im očividne liezli na nervy. A prečo? Pán Ježiš to na jednom mieste vyjadrí splnením Písma: „Nenávideli ma bez príčiny.“ (Jn 15,25)
Zo Svätého písma poznáme miesto, kde hriešnici hovoria, že už samotná existencia spravodlivého ich neskutočne irituje. Nemusíme vôbec nič hovoriť. Ak sa snažíš žiť podľa Božích príkazov, podľa Božieho Ducha, priprav sa, že ťa znenávidia. A nemusíme sa ani pýtať prečo, lebo je to následok stretu dobra a zla: zlo neznesie pri sebe dobro. Dôvod pomenúvajú samotní hriešnici v Písme, keď im život spravodlivého ukazuje, akí sú skazení. Viac netreba.
Keď Cirkev vyzýva k obráteniu, svet znervóznie a začína útočiť. A to je dobrým znamením. Ak by neútočili na Cirkev, na kresťanstvo, keby neútočili na život kresťana, niečo by nebolo v poriadku. Každý útok je zároveň pozvaním ku kritickému pohľadu na vlastný život, k zváženiu, nakoľko je kritika oprávnená a nakoľko je v tom len reakcia na kresťanstvo.
Spomínaný evanjeliový príbeh preto volá k hlbšiemu pohľadu a k potrebnej korekcii každého. Na svadobnej hostine sa objaví hosť bez svadobného obleku. Po konfrontácii ho hostiteľ vyhodí. Prečo taká tvrdá reakcia? Pretože v tej dobe bolo zvykom posielať spolu s pozvánkou na oslavu aj patričný odev. Pre pozvaného hosťa bol teda odev akoby vstupenkou na hostinu, ktorú dostal zadarmo.
A táto skutočnosť je dôvodom na hlbšie zamyslenie. Kresťan je človek, ktorý prijal pozvanie na Božiu hostinu a dostáva k tomu aj patričný odev, ktorý opisujú známe slová používané aj pri krstnej bohoslužbe v Gréckokatolíckej cirkvi: „Ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli.“ (Gal 3,27) Bez tohto odevu sa do neba nedostaneme a tento odev je zároveň aj poznávacím znamením každého kresťana. A práve tento odev nezriedka vyvoláva spomínané nepriateľské reakcie.
Kresťan však nemôže ináč, ak chce byť ozajstným kresťanom. Náhradný odev, ktorý si človek vyrába od pádu do prvého a každého ďalšieho hriechu, sa neosvedčil. Odev Božej lásky je tým jediným odevom, ktorý nám umožní vstup do neba po smrti. Ale nielen to. Odev Božej lásky toto nebo prináša už tu na zem. Na tento odev by sme mali myslieť pri slovách každodennej modlitby „príď kráľovstvo tvoje“.
Na nenávisť tohto sveta nás Ježiš pripravuje svojou láskou, ktorú žiadna nenávisť nezničí. Našou úlohou je obliecť si ju aj dnes.
