Zachariáš, jeden z tzv. menších prorokov, sa narodil v Babylone počas zajatia ako syn kňaza Barachiáša. Cyril Alexandrijský uvádza, že pochádzal z kmeňa Léviho, kňazského rodu Izraela. Jeho meno v hebrejčine (זכריה , Zecharja) znamená „Pán sa rozpamätal“, čo pripomína Božiu vernosť svojmu ľudu.
Zachariášova prorocká kariéra sa začala v druhom roku vlády perzského kráľa Dareia I. (522 – 486 pred Kristom), krátko po príchode židovských navrátilcov do Jeruzalema. K návratu došlo vďaka ediktu perzského kráľa Kýra, ktorý dovolil Židom obnoviť chrám v Jeruzaleme i náboženský život vôbec. Zachariáš spolu s prorokom Aggeom motivoval navrátilcov v tejto úlohe svojimi proroctvami a videniami. Sú zaznamenané v Knihe proroka Zachariáša, ktorá sa rozdeľuje na dve časti.
Prvá časť (kapitoly 1 – 8) obsahuje osem symbolických videní a prorocké nariadenia, ktoré sa týkajú obnovy chrámu a čistoty viery. V týchto kapitolách prorok vyzýva na duchovnú obnovu a morálnu čistotu ako základ pre budovanie nového chrámu a národa. V jeho videniach vnímame víziu dokonalého porozumenia medzi veľkňazom Jozuem a kniežaťom Zorobábelom, čo symbolizuje ideál budúceho mesiášskeho kráľovstva.
Prorokove videnia sú plné symboliky a mystických obrazov. Vidí napríklad štyroch jazdcov, symbolizujúcich Božiu kontrolu nad svetovými udalosťami, alebo zlatý svietnik, ktorý predstavuje Božie svetlo a prítomnosť. Tieto videnia majú eschatologický charakter, upozorňujú na budúci príchod Mesiáša a na konečné víťazstvo Božieho plánu.
Druhá časť knihy (kapitoly 9 – 14) sa zameriava na mesiášske proroctvá a apokalyptické udalosti. Tieto texty obsahujú predpovede o príchode Mesiáša, ktorý bude pokorný a mierny, ale zároveň bojovník za spravodlivosť. Zachariáš prorokuje, že Mesiáš vstúpi do Jeruzalema na osliatku, čo neskôr citovali novozákonní autori pri opisovaní Ježišovho vstupu do Jeruzalema (porov. Mt 21,5). Proroctvá o prebodnutom Mesiášovi a jeho utrpení nachádzajú ohlas aj v evanjeliách, kde sa vzťahujú na Ježišovo ukrižovanie.
Prorokove výzvy boli úspešné, chrám bol dokončený okolo roku 516 pred Kristom, čo bolo kľúčové pre obnovu židovského národa po rokoch zajatia a útlaku.
Podľa tradície prorok Zachariáš zomrel ako mučeník, keď bol zabitý v predsieni chrámu (porov. Mt 23,35). Jeho smrť je vnímaná ako symbol oddanosti Božiemu slovu a spravodlivosti.