Modlitba je súčasťou náboženského kultu. Modlitba dáva dynamiku do života veriaceho človeka. Modlitba sprevádza ľudstvo od najstarších čias. Modlitby poznajú všetky náboženstvá. Dovolím si tvrdiť, že modlitbu poznajú aj ateisti, akurát je neadresná a je skôr túžbou ako modlitbou.
Keď sa neveriaca matka bojí o svoje choré dieťa, vyslovuje prianie: „Len nech sa uzdraví.“ Je to strelná modlitba.
Človek, ktorý je veriaci, má podobnú formuláciu, akurát do nej pridá adresáta: „Bože milosrdný, len nech sa uzdraví.“
Nie, nechcem tu robiť z veriacich ľudí „pánbožkárov“, len sa snažím naznačiť, že túžba po súlade je modlitbou. Zdravie znamená súlad, súlad znamená pokoj.
Keď sa Ježiš modlí, jeho učeníci vidia, že sa modlí nejako inak. A tak ho prosia, aby ich naučil modliť sa. Tak nám evanjelisti zachovali modlitbu Otčenáš, ktorá je spoločnou modlitbou všetkých kresťanov bez ohľadu na denomináciu. Otčenáš sa môžu spolu modliť katolíci, protestanti aj pravoslávni. Otčenáš spája.
Aká však má byť modlitba?
Ježiš kritizuje pobožných svojej doby. Hovorí o nich ako o tých, ktorí majú plné ústa rečí, no ich srdce je ďaleko od Boha. Takže toto je kľúč k pochopeniu modlitby. Nie prázdne reči, ale plné srdce, vrúcnosť zaľúbeného človeka, a z tohto úžasu vyvrie skutočná modlitba.
Čo sa týka definovania modlitby, existuje viacero poučiek. Niektoré sú ľudové, niektoré akademické. Snáď najkrajšiu a najuspokojivejšiu úvahu o modlitbe napísal svätý Ján Klimak. Žil v 6. storočí a ako tínedžer odišiel na Sinaj, aby žil ako pustovník. Po rokoch tvrdého asketického života ho mnísi zvolili za opáta kláštora na Sinaji. Napísal „inštruktážnu“ knihu Nebeský rebrík, návod, ako sa dostať do raja. Je v nej tridsať stupienkov symbolického duchovného rebríka.
V stati o modlitbe píše: „Modlitba je vo svojej podstate konverzácia a zjednotenie medzi človekom a Bohom, svojou pôsobnosťou je puto sveta. Zmieruje Boha, je matkou aj dcérou sĺz, je nápravou hriechov, mostom cez pokušenia. Modlitba je stenou, ktorá chráni pred pohromami. Ničí konflikty, je dielom anjelov a potravou všetkých duchovných bytostí.
Je to budúca radosť, nekonečná aktivita, prameň cností, zdroj pôvabu, neviditeľný pokrok, potrava duše, osvietenie mysle, je sekerou proti beznádeji, je dôkazom nádeje. Zaháňa smútok. Je bohatstvom mníchov, pokladom pustovníkov, zmierňuje hnev, zrkadlí náš pokrok, zjavuje cieľ, objasňuje náš stav, ukazuje budúcnosť, je znamením slávy.
Modlitba je pre toho, kto sa modlí naozaj, súdnym dvorom, pojednávacou sieňou i tribunálom Pána pred súdom budúcim. Povstaňme a vypočujme si, čo k nám modlitba mocným hlasom volá, čo k nám hovorí táto svätá kráľovná cností:
‚Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.‘ (Mt 11, 28-30)“
Svätý Ján Klimak dodáva, že modlitba je liekom na naše rany.
Keď je to teda tak, ako píše tento svätý pustovník, neexistuje dôvod, prečo svoje dosekané, doráňané srdcia neliečiť aj modlitbou.
