Gréckokatolícka cirkev si 6. februára pripomína pamiatku svätého Bukola, prvého biskupa Smyrny (dnes İzmir v Turecku), ktorého meno pochádza z gréckeho slova s významom pastier. Toto symbolické označenie vystihuje jeho misiu ako duchovného vodcu, ktorý v západnej oblasti Malej Ázie v ťažkých podmienkach prvotnej Cirkvi chránil vieru a bojoval proti bludom a tak formoval kresťanskú komunitu a novú generáciu jej vodcov.
Bukol bol žiakom a duchovným synom svätého apoštola Jána Teológa, ktorý ho vysvätil za biskupa v jeho rodisku Smyrne, jednom z najvýznamnejších centier vtedajšej maloázijskej provincie, v tom čase ešte väčšinovo pohanskej. I keď je predmetom diskusie, či bol Bukol prvým biskupom mesta, alebo nástupcom istého Stratea, je jeho význam pre tamojšiu kresťanskú komunitu značný.
Pod jeho vedením kresťanstvo v Smyrne nielen prežilo, ale aj zaznamenalo prírastok. Bukol vynikal teologickou jasnosťou, pastoračnou múdrosťou a vernosťou učeniu Krista. Intenzívne pracoval na šírení evanjelia medzi pohanmi, pričom mnohých z nich priviedol k viere a začlenil do Cirkvi prostredníctvom iniciačných sviatostí – krstu, myropomazania a Eucharistie. Súčasne čelil narastajúcim herézam, ktoré v tej dobe začali ohrozovať jednotu kresťanskej viery.
Jednou z najvýznamnejších Bukolových zásluh bolo formovanie budúceho biskupa a mučeníka svätého Polykarpa, ktorého sám vysvätil za kňaza. Polykarp sa neskôr stal jeho nástupcom na biskupskom stolci a pokračoval v jeho diele. Ako jeden z apoštolských otcov nielen upevnil kresťanskú komunitu v Smyrne, ale aj zohral dôležitú úlohu v procese formovania kresťanskej dogmatiky a cirkevnej disciplíny.
Bukol zomrel okolo roku 100 a jeho smrť oplakávali ako stratu veľkého duchovného otca. Tradícia zaznamenáva, že na jeho hrobe vyrástla myrta, ktorej listy mali liečivé účinky, čo sa vnímalo ako znamenie Božieho požehnania a uzdravujúcej moci svätého biskupa.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že život svätého Bukola nebol sprevádzaný veľkolepými zázrakmi či dramatickými udalosťami. Pripomína nám však, že pravá svätosť nespočíva len v heroických činoch, ale v jednoduchej vernosti Bohu, v službe blížnym a v živote modlitby.
