Minulý týždeň som bol v Spišskom Hrhove na rozprávku. Kráľa hral môj dobrý známy, výborný ochotnícky herec. Najmladšia dcéra povedala svojmu otcovi, že ho ľúbi ako… soľ. Hoci bola kráľovi najmilšia, presne podľa scenára vystrel ruku smerom k dverám a silným hlasom ju z kráľovstva a nástupníctva trónu vyhnal. Zbadal som slzy v dvoch pároch očí. V očiach pána kráľa a v očiach malého Vladika z Kyjeva, s ktorým som tam bol.
Po predstavení som sa na tú scénu pána kráľa opýtal. Povedal: „To je moja najťažšia scéna, veď viete, pán farár, mám iba syna. Ale keby som mal takú krásnu a dobrú dcéru a ja by som ju takto vyhnal… Už len pri tej predstave mi idú slzy do očí. Neviem si predstaviť, čo by musela Maruška urobiť, aby som bol k nej taký ukrutný. Asi by som jej odpustil všetko na svete…“
To Vladik býva už vo štvrtom byte, kde si jeho mama spolu s dcérou, jeho sestrou, a osemdesiatročnou mamou snažia už znova vybudovať domov. Pri výške nájmu, ktorá ich čoskoro čaká, sa o nich naozaj začínam báť. Prišli do mojej farnosti hneď na začiatku vojny. Vladik bol vyhnaný zo svojej školy, priateľstiev a kamarátstiev. A najmä od svojho otca. A potom sa ešte aj tu všetko v jeho živote neustále mení. A pritom v takom veku dieťa potrebuje najmä stabilitu a predvídateľnosť. To preto jeho slzy boli plné tej soli nad zlatom.
Agentúra Focus urobila pre GLOBSEC zaujímavý prieskum v decembri 2022. Európa bola vtedy ešte stále otrasená útokom Ruska na Ukrajinu a viac-menej stále doznievala prvotná silná vlna solidarity s ukrajinským ľudom. O to smutnejšie sú výsledky prieskumu pre Slovensko. Z krajín V4 bola totiž naša vlasť jedinou, kde viac ako polovica obyvateľov zaujímala negatívny postoj k utečenkám z Ukrajiny. Z veľkej časti boli totiž utečencami práve matky s deťmi, prípadne starými rodičmi. 52 % obyvateľov Slovenska bolo proti ich príchodu. V Poľsku to bolo len 11 %, v Česku 25 % a prekvapujúco v Maďarsku slabých 15 %.
Kladný postoj k utečencom zaujalo v tom čase 85 % Poliakov, nečakane 82 % Maďarov a stále solídnych 73 % Čechov. Na Slovensku sa našlo len 42 % ľudí so širším srdcom a pozitívnym postojom k vojnovým utečencom. Podľa GLOBSEC-u v tom čase bolo v Poľsku registrovaných 1,5 milióna utečencov z Ukrajiny, v Česku takmer pol milióna, na Slovensku 100-tisíc a v Maďarsku 35-tisíc. Prieskum v každej krajine sa robil na vzorke 1 000 respondentov.
Slováci a Slovenky sú teda zo všetkých okolitých krajín najmenej pohostinný národ. Keď Ježiš hovorí o Kráľovi, ktorý oddelí ovce od capov, pričom kritériom sú skutky telesného milosrdenstva a spoznanie Krista v tých, čo sú na ne odkázaní, vyvoláva to vo mne veľkú úzkosť. Mám totiž značné obavy o zaľudnenie časti určenej Slovensku v Božom kráľovstve.
Viac ako polovica z nás nespoznala vo Vladikovi a jeho babke Ľudmile Krista, ktorý bol pocestný a nám sa vôbec nechcelo ho prichýliť… Istý gréckokatolícky biskup situáciu vtedy zhrnul do jednej vety: „Keď nechcete prijať matky s deťmi, čo utekajú pred vojnou, to načo idete sláviť Paschu?“ Len rozmýšľam, kedy nám tie srdcia tak hrozne stvrdli. Asi vtedy, keď sme okrem evanjelia prestali čítať aj Dobšinského…
