Udalosť, ktorá na prvé počutie môže pôsobiť ako epizóda z napínavého príbehu – apoštol Peter je uväznený, spútaný okovami, strážený dvoma vojakmi a za železnou bránou. No práve tento príbeh je hlbokou lekciou o slobode, ktorá nezávisí od okolností.
Peter sa nachádza v skutočne bezvýchodiskovej situácii. Spí medzi dvoma strážnikmi, má železné okovy na rukách, pred dverami bdie ďalšia stráž a celé väzenie je chránené železnou bránou. A predsa – spí. A nespí len tak bdelým spánkom plným obáv, ako to poznáme, keď máme starosti. Spí tak silno, že ani svetlo Božieho anjela ho nezobudí – musí ho buchnúť do boku. Je to spánok človeka, ktorý odovzdal svoj život do Božích rúk. Spánok, ktorý možno nazvať dôverou.
Božie slovo hovorí, že „Boh dáva svojim miláčkom spánok“ (Ž 127,2). Peter je dôkazom, že aj v najväčšom vonkajšom obmedzení môže človek zažívať vnútornú slobodu. Slobodu, ktorú mu nedal svet a ktorú mu svet nemôže vziať.
V evanjeliu zazneli silné Ježišove slová: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi. Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Jn 8,31-32) Práve táto pravda – Kristus sám – robí z Petra nie väzňa, ale slobodného muža.
Aj my môžeme byť niekedy spútaní: vzťahmi, bolesťou, okolnosťami, chorobou, samotou. Môžeme sa cítiť ako vo väzení. Ale ak ostávame v Ježišovom slove, nie sme väzňami. Práve naopak – môžeme zažívať slobodu, ktorú nám nik nevezme.
Peter sa vo väzení správal ako človek, ktorý je na slobode. A to je výzva pre každého z nás: aby sme ani v ťažkých situáciách nezabudli, že v Kristovi sme slobodní. Nech je každé naše „väzenie“ miestom nového neba, ak sa v ňom stretávame s Pravdou, ktorá vstala z mŕtvych.
