V pondelok 16. októbra 1978 okolo 19. hodiny sa po celom svete rozletela správa o zvolení kardinála Karola Wojtyłu za pápeža. Keď sa nový Svätý Otec ukázal na Námestí svätého Petra, prítomní veriaci boli prekvapení – väčšina z nich totiž vôbec netušila, kto je ten neznámy kardinál z Poľska.
Už po niekoľkých vetách, ktoré v taliančine so svojím typickým humorom vyslovil, si poľský kardinál Wojtyła, ktorý prijal meno Ján Pavol II., okamžite získal dôveru a sympatie ľudí. „Už vtedy si tento Poliak z ďalekej krajiny získal srdcia veriacich,“ hovorí historička dr. hab. Ewa Rzeczkowska pre Vatican News.
A ako reagovalo Poľsko? Podľa správ Vatican News, ktoré citovali poľskú katolícku tlačovú agentúru KAI, prebiehalo v ten večer v sídle Poľskej zjednotenej robotníckej strany zasadnutie politbyra. Prvý tajomník strany Edward Gierek mal vysloviť pamätnú vetu: „Súdruhovia, máme problém.“
Zvolenie poľského kardinála bolo pre komunistov úplným prekvapením – svedčí o tom aj oneskorené vysielanie hlavného televízneho spravodajstva Dziennik Telewizji. „O novej voľbe pápeža sa hovorilo len veľmi krátko, vládne médiá nemali žiadne podrobné informácie. Dokonca aj Trybuna Ludu priniesla len stručnú správu,“ vysvetľuje Rzeczkowska.
Skutočný problém
„Komunisti mali skutočne problém, pretože do najvyššieho úradu Cirkvi bol zvolený muž, ktorý komunizmus dôverne poznal,“ hovorí historička. Wojtyła poznal systém nielen z kníh, ale z vlastnej skúsenosti – vedel, ako funguje zvnútra. Sovietske archívy z tých čias ukazujú, že v Moskve i vo Varšave zavládol po Wojtyłovej voľbe strach.
Sovietsky minister zahraničných vecí Andrej Gromyko, ktorý mal v januári 1979 audienciu u nového pápeža, po návrate do Moskvy hlásil: „Máme silného protivníka.“ Niekoľko mesiacov neskôr Gromyko povedal Gierekovi, že Ján Pavol II. bude pre komunistov veľkým problémom – nielen v Poľsku, ale aj v celej východnej Európe. Podľa historikov mal totiž pápež v úmysle zmeniť politiku Vatikánu voči Sovietskemu zväzu, podporiť a posilniť katolícke spoločenstvá v Litve, Bielorusku a na Ukrajine.
Poliaci v Ríme a vo Washingtone
Len pár dní po voľbe napísal šéfredaktor týždenníka Polityka Mieczysław Rakowski, že táto udalosť síce posilňuje katolicizmus v Poľsku, ale oslabuje jeho postavenie v socialistickom bloku. „Už počujem súdruhov v Moskve hovoriť, že Poliaci majú teraz vo Washingtone Brzezińského a v Ríme Wojtyłu,“ poznamenal Rakowski. Dodal, že „hoci to zvyšuje naše renomé vo svete, pre nás je to veľký problém“.
V typickej „súdružskej logike“ sa poľské komunistické úrady snažili Wojtyłovu voľbu obrátiť vo svoj prospech. Tvrdili, že zvolenie Poliaka za pápeža je dôkazom, že náboženská politika Poľskej ľudovej republiky funguje výborne. Podľa ich interpretácie to malo znamenať, že katolicizmus v Poľsku je živý a zdravý – vraj viac ako v „morálne upadajúcej“ západnej Európe.
Niektorí kňazi lojálni voči režimu sa dokonca pridali k tomuto výkladu. Predseda štátom kontrolovanej organizácie Caritas v Katoviciach vyhlásil, že voľba kardinála Wojtyłu vraj ukazuje, že „svet sa pohybuje smerom k socializmu“. „Bol to zvláštny komentár,“ poznamenáva Rzeczkowska. „Zdá sa však, že títo ľudia si začali uvedomovať dôsledky svojho odklonu od Cirkvi. Preto ich táto voľba skôr zarmútila a vystrašila.“
Bez rozkazu a bez strachu
Na rozdiel od režimu verejnosť reagovala s nadšením. Biskup Ignacy Tokarczuk spomínal, že keď Poliaci počuli správu o zvolení svojho krajana, najprv tomu nechceli veriť, potom sa čudovali – a napokon prepukli do veľkej radosti. Publicista Stefan Kisielewski to opísal ako „šok duší a ducha“.
Ewa Rzeczkowska k tomu dodáva: „Ľudia sa prebudili v priebehu jednej hodiny a spontánne prejavovali radosť – bez rozkazu a bez strachu.“
Keď si komunisti uvedomili, akého silného protivníka majú, rýchlo aktivovali tajné služby. Štátna bezpečnosť sledovala kardinála Wojtyłu už celé roky, zhromažďovala informácie a správy o jeho aktivitách. „Vedeli o ňom veľa,“ dodáva Rzeczkowska.
Nie však dosť na to, aby pochopili, že práve tento muž – pápež z Poľska – bude tým, kto privedie komunizmus k pádu.
(Vatican News)
