Etheldreda bola dcérou Anny, kráľovnej Východného Anglicka, a sestrou Ethelburgy z Faremoutiers, Sexburgy zo Sheppey a Withburgy z Ely. Narodila sa okolo roku 630. V mladom veku sa musela vydať za škótskeho princa Tondbertha. Ako súčasť manželského vena dostala od manžela panstvo zvané Ely, kam sa po jeho predčasnej smrti utiahla. Ako 25-ročná sa vydala za Egfrida, ktorý bol o desať rokov mladší a neskôr sa stal kráľom Northumbrie.
Keď po dvanástich rokoch panenského manželstva žiadal, aby sa manželstvo naplnilo, opustila ho a vstúpila do kláštora v Coldinghame, kde ju v roku 672 zasvätil Wilfrid z Yorku, ktorého predtým splnomocnila, aby v Hexhame vytvoril diecézu. O rok neskôr založila Etheldreda v Ely kláštor pre mužov aj i pre ženy ako spomienku na svoje šťastné roky a stala sa jeho prvou abatišou. Kláštor, ktorý sa neskôr riadil benediktínskou regulou, dosiahol veľkú slávu.
Keď Etheldreda zomrela 23. júna 679, pochovali ju v Ely. V roku 696 dala jej sestra a nástupkyňa Sexburga preniesť ostatky svätice do starobylého kamenného sarkofágu. Keď hrob otvorili, našli ostatky ešte úplne neporušené. Ďalšie prenesenia sa uskutočnili pravdepodobne okolo roku 970, ako aj v rokoch 1106 a 1252. Hrob v kláštornom kostole bol až do reformácie významným pútnickým miestom.
Etheldredinu zbožnosť chválil aj Beda Venerabilis. V Anglicku je dodnes jednou z najuznávanejších svätíc.
