Svätá Jana z Arku, známa ako Panna Orleánska, je jednou z najikonickejších postáv nielen francúzskych, ale aj svetových dejín. Rímskokatolícka cirkev si ju pripomína 30. mája.
Jana sa narodila 6. januára 1412 v malej dedinke Domrémy na severovýchode Francúzska do zbožnej roľníckej rodiny Jakuba a Alžbety z Arku. Od detstva sa vyznačovala veľkou zbožnosťou a súcitom k chudobným a chorým, čo bolo v biednych časoch tzv. storočnej vojny o francúzsku korunu veľmi výnimočné.
Keď mala 13 rokov, zažila svoje prvé mystické videnie: svätí Michal Archanjel, Katarína Alexandrijská a Margaréta Antiochijská ju povzbudzovali, aby žila svoju vieru naplno a stala sa ochrankyňou vlasti pred anglickými uzurpátormi. Jej povolanie dozrievalo postupne.
Ako 17-ročná sa už rozhodla konať s úmyslom pomôcť zatiaľ nekorunovanému francúzskemu kráľovi Karolovi VII. uchrániť krajinu pred nadvládou Angličanov. Osobne ho požiadala o možnosť bojovať za svoj ľud a dokázala ho presvedčiť tým, čo jej odhalili nebeskí poslovia.
Na jej bielej štandarde stáli mená Ježiš a Mária ako znak jej hlbokej viery. Jana si dokázala získať autoritu celého vojska: zakázala kliať a hrešiť, vyhnala z vojska prostitútky a povolala kňazov, aby sa postarali o duchovné potreby bojovníkov. Už 29. apríla 1429 oslobodila mesto Orléans, čím ukázala silu viery a odvahy. Postupne oslobodzovala ďalšie a ďalšie mestá a napokon následník francúzskeho trónu Karol VII. triumfálne vstúpil do Remeša, kde bol korunovaný za kráľa Francúzska.
Hoci Jana pôvodne chcela po korunovácii odísť do ústrania, na žiadosť panovníka pokračovala vo vojenskom ťažení. Pre intrigy radcov ju však Karol VII. prestal podporovať. Keď v máji 1430 bránila kráľovské sídlo Compiègne pred Burgundčanmi, počas výpadu za hradby bola zajatá a odovzdaná do rúk ich veliteľa Jána II. Luxemburského (1392 – 1441). Ten ju v novembri za 10 000 libier predal Angličanom, ktorí ju postavili pred súd v Rouene, hlavnom meste Normandie, ktorá vtedy patrila Anglicku. Sudcovia vedení biskupom z Beauvais a niekdajším rektorom Parížskej univerzity Pierrom Cauchonom ju zrejme pod nátlakom Angličanov obvinili z kacírstva a čarodejníctva a vyniesli ortieľ smrti.
30. mája 1431 prijala sväté prijímanie a s menom Ježiš na perách zomrela na hranici. O 25 rokov cirkevný proces nariadený pápežom Kalixtom III. potvrdil jej nevinu a vyhlásil ju za mučeníčku za Krista, vlasť a kráľa.
Jana z Arku bola blahorečená pápežom Piom X. v roku 1909 a kanonizovaná pápežom Benediktom XV. v roku 1920. Spolu so svätou Teréziou z Lisieux je spolupatrónkou Francúzska.
Pápež Benedikt XVI. v katechéze počas generálnej audiencie 26. januára 2011 zdôraznil, že práve proces s Janou z Arku ukazuje tragédiu Cirkvi – Cirkev je svätá, ale vždy potrebuje očisťovanie. Sudcovia, ktorí mali byť hlasom spravodlivosti, nedokázali spoznať v Jane dievča vyvolené Bohom. Napriek krutým podmienkam vo väzení Jana zostala verná Kristovi a Cirkvi.
Rímsky biskup vyzdvihol aj skutočnosť, že Jana nemala teologické vzdelanie, ale bola jednoduchým dievčaťom, ktoré sa učilo priamo od Boha. Ježiš a Mária boli v centre jej života a na ich mená sa odvolávala vždy, keď hovorila alebo bojovala. Jej život je ukážkou toho, ako môže byť laička, dokonca analfabetka, preniknutá svetlom evanjelia a stať sa nástrojom Božej vôle. Ako sama povedala: „Zverujem sa Bohu, svojmu Stvoriteľovi, milujem ho z celého srdca.“ Jej sľub panenstva bol znakom úplného odovzdania sa Bohu a zachovania čistoty tela i duše. V každom rozhodnutí sa snažila plniť Božiu vôľu a jej modlitba bola neustálym dialógom s Bohom. Aj počas procesu prosila: „Najsladší Bože, ukáž mi, ako mám odpovedať týmto mužom.“
Odkaz mučeníčky z Rouenu pre dnešné časy formuloval Benedikt XVI. v závere katechézy: „Svojím jasným svedectvom nás svätá Jana z Arku pozýva k veľkým výškam kresťanského života: urobiť z modlitby zjednocujúci prvok našich dní; mať plnú dôveru v Božiu vôľu, nech by bola akákoľvek; žiť lásku bez uprednostňovania niektorých ľudí, bez hraníc a čerpajúc ako ona v láske k Ježišovi hlbokú lásku k Cirkvi.“
