Gréckokatolícka cirkev si 22. novembra pripomína svätého apoštola Filemona (gr. miláčik) a jeho spoločníkov. Apoštol Pavol ho v Liste Filemonovi oslovuje ako milovaného spolupracovníka (Flm1, 1) a odkrýva podrobnosti aj o živote jeho rodiny.
Z Pavlovho listu s prihliadnutím na List Kolosanom vyplýva, že Filemon bol vážený a bohatý občan frýgického mesta Kolosy. Pavol sa o ňom vyjadruje láskavo a s obdivom, pričom zdôrazňuje jeho vieru, lásku ku kresťanom a pohostinnosť.
Podľa tradície Filemon prijal kresťanstvo priamo od apoštola Pavla alebo od jeho žiaka Epafra počas Pavlovho pôsobenia v Efeze. Po obrátení poskytol svoj dom na stretnutia miestnej prvotnej kresťanskej obce. Archippos, Filemonov a Apfiin syn, je v liste označený ako spolubojovník, čo naznačuje jeho aktívnu účasť na šírení evanjelia azda ako predstaveného koloskej obce (počas Epafrovho uväznenia).
Pavlov List Filemonovi je motivovaný apoštolovou túžbou po zmierení medzi Filemonom a jeho otrokom Onezimom, ktorý po úteku od pána našiel cestu k Pavlovi vo väzení a stal sa kresťanom. Pavol ho posiela späť k Filemonovi, pričom ho prosí, aby ho prijal nie ako otroka, ale ako brata v Kristovi. Tento list je vzácnym svedectvom Pavlovho učenia o rovnosti všetkých ľudí v Kristovi.
Podľa tradície, opierajúcej sa o týrskeho biskupa Doroteja (255 – 362), sa Filemon neskôr stal biskupom v palestínskej Gaze, kde pokračoval v šírení evanjelia a starostlivosti o kresťanské spoločenstvo.
Padol za obeť prenasledovaniu kresťanov za vlády cisára Neróna (54 – 68). Zomrel spolu s Apfiou a Archippom, keď počas pohanskej oslavy v Kolosách vtrhli pohania na kresťanské zhromaždenie, kde sa nachádzal aj s rodinou. Archippa dobili na smrť cestou k mestskému prefektovi, zatiaľ čo Filemona a Apfiu ukameňovali na jeho rozkaz.
Východné cirkvi si Filemona, Apfiu a Archippa uctievajú ako Sedemdesiatich, ktorých Pavol označuje za svojich spolupracovníkov. V západnej tradícii je Filemon známy ako patrón pohostinnosti a zmierenia.
Filemonov dom bol až do 5. storočia cieľom pútí veriacich, ktorí si prichádzali uctiť miesto jeho pôsobenia.
