V kalendári Gréckokatolíckej cirkvi je 26. máj spojený s menom apoštola Karpa, jedného zo sedemdesiatich učeníkov, ktorých Pán Ježiš „po dvoch a po dvoch… poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť“ (Lk 10,1).
Podľa tradície bol svätý Karpos blízkym spoločníkom apoštola Pavla. Práve Pavol ho v Druhom liste Timotejovi (4,13) spomína v súvislosti s plášťom, ktorý uňho nechal počas cesty. Tento detail naznačuje nielen Pavlovu dôveru, ale aj skutočnosť, že Karpos bol jeho hostiteľom a spojencom v ohlasovaní evanjelia.
Cirkevná tradícia spája Karpa s mestom Beroia (dnes Veria v Grécku), kde mal pôsobiť ako biskup. Jeho pastoračné úsilie pokračovalo aj na Kréte, kde sa stal duchovným otcom a oporou tamojšej kresťanskej obce. Podľa niektorých legiend mal byť biskupom aj v Trácii, no presné detaily jeho misijného pôsobenia zostávajú zahalené v plynutí času.
Svätý Dionýz Areopagita, významná postava ranokresťanskej Cirkvi, osobne navštívil Karpa a zachoval o ňom nádherné svedectvo: Karpos vraj žil v neustálej čistote mysle a srdca a vždy pred začiatkom svätej liturgie mal nebeské videnia – zjavenia Krista a anjelov, čo svedčí o jeho hlbokej mystickej skúsenosti.
Zdroje hovoria o dvoch možných koncoch Karpovho života. Niektoré tradície opisujú, že zomrel prirodzenou pokojnou smrťou vo vysokom veku. Iné, prevažne východné legendy uvádzajú, že pre svoju vernosť evanjeliu bol usmrtený neveriacimi Židmi, čím sa stal mučeníkom Kristovej pravdy.
Svätý Karpos je zaradený v Rímskom martyrológiu. Kým cirkev na Východe, ako sme uviedli, si ho pripomína 26. mája, na Západe je v niektorých liturgických kalendároch spájaný s 13. októbrom.
Svätý Karpos nám aj dnes môže vyprosiť dar viery, čistého srdca a odvahy žiť evanjelium v každodenných situáciách. V Cirkvi niet malých či bezvýznamných svätcov: každý, kto verne nasleduje Krista, je veľkým v očiach Boha.
