Svätý mučeník Aretas (gr. obrábač pôdy), pôvodným arabským menom Al-Harith bin Ka’b, sa narodil v roku 427. Pôsobil ako miestodržiteľ starobylého a prosperujúceho jemenského mesta Nadžran v južnej Arábii (dnes v Saudskej Arábii), osídleného veľkou populáciou arabských kresťanov a významnou komunitou arabských Židov. Po smrti biskupa Pavla sa stal aj vodcom miestneho kresťanského spoločenstva.
Keď koncom 2. desaťročia 6. storočia nastúpil na himjarský trón Dhu Nuwas, konvertita na judaizmus, obrátil sa so svojím vojskom proti kresťanským mestám, aby v nich vykynožil Kristových vyznavačov. Najprv obsadil Zafar (asi 130 km od dnešného jemenského hlavného mesta Saná), obývaný etiópskymi kresťanmi, zotročil ich a vypálil miestne kostoly. Potom v roku 523 pritiahol k Nadžranu a obliehal ho. Napokon sa rozhodol pre lesť: verejne odprisahal, že ak ho obyvatelia mesta vpustia za hradby, nebude ich nútiť prestúpiť na judaizmus, ale postačí, ak mu miestodržiteľ vzdá úctu a zaplatí výkupné. Starší mesta napriek Aretasovmu nesúhlasu otvorili jeho brány, načo kráľ vtiahol doň a okamžite dal jeho obyvateľom ultimátum: buď sa vzdajú viery v Krista, alebo zomrú ohňom a mečom.
Aretas však, napriek svojmu pokročilému veku, povzbudzoval miestnych kresťanov, aby sa nevzdávali, a tak ľudia odmietali odpadnúť od viery. Vierolomný kráľ preto 95-ročného Aretasa aj so staršími mesta uväznil a v priekope dal rozložiť obrovský oheň, do ktorého vrhli kňazov, diakonov, mníšky i laikov, spolu 427 ľudí.
Dhu Nuwas si potom dal predviesť Aretasa, ale toho ani táto krutosť nezlomila. Vyhlásil, že „zomrieť pre Krista znamená nájsť život“, a prorokoval, že Boh obnoví kresťanské spoločenstvo v krajine Himjar, „ako vinič orezaný v správnom čase prináša dobrý plod, Boh rozmnoží kresťanské obyvateľstvo [v tomto meste]… chrám, ktorý bol vypálený, povstane“. Odviedli ho teda na popravu a sťali spolu s 340 nasledovníkmi. Ďalších obyvateľov mesta mučili alebo zavraždili rôznymi brutálnymi spôsobmi. Celkovo bolo umučených 4 299 nadžranských kresťanov.
Tento masaker šokoval nielen Arabský polostrov, ale celý kresťanský svet. Cisár Justín I. (518 – 527) preto vytvoril vojenskú koalíciu s aksumským kráľom Kalebom (514 – 530) a dobyli Himjarské kráľovstvo. Po víťazstve nad Dhu Nuwasom dali postaviť na počesť mučeníkov veľkolepý chrám. Počas nasledujúcich storočí sa kult Aretasa a jeho spoločníkov rozšíril aj na kresťanský Západ, čo dokazuje i záznam v Rímskom martyrológiu 24. októbra, kde sú uvedení ako jediní arabskí svätci z Arabského polostrova.
Ich uctievanie v latinskej Cirkvi oživil v modernej dobe biskup Camillo Ballin (1944 – 2020), ktorý v roku 2011 založil farnosť v Apoštolskom vikariáte Severnej Arábie zasvätenú mučeníkom z Nadžranu. Toto oživenie vyvrcholilo mimoriadnym jubileom v roku 2023, ktoré oslavovalo 1 500. výročie ich mučeníctva, čím sa opätovne potvrdil trvalý význam mučeníkov ako symbolov odvahy, viery a oddanosti Kristovi. Jubileum si nielen uctilo ich obetu, ale aj obnovilo ich miesto v duchovnom živote Cirkvi v Arábii. Ich mučenícka smrť nie je len silným svedectvom odolnosti prvých arabských kresťanov, ktorí sa rozhodli obhajovať svoju vieru zoči-voči obrovskému utrpeniu, ale aj inšpiráciou pre kresťanov v regióne a pripomienkou sily, ktorú môže viera ponúknuť v časoch skúšok.
