Jeho meno má grécky pôvod a znamená nositeľ víťazstva.
Svätý Nikefor sa narodil okolo roku 758 na cisárskom dvore v Konštantínopole zbožným rodičom Teodorovi a Eudokii. Už ako dvanásťročný zastával funkciu osobného tajomníka cisára, keďže bol potomkom vznešeného šľachtického rodu. V tomto postavení sa Nikefor zúčastnil v roku 787 na koncile v Nicei, kde obhajoval pravú úctu k ikonám.
Krátko po návrate do hlavného mesta sa utiahol do kláštora v tráckom Bospore a stal sa z neho pustovník. Od roku 802 spravoval útulok, liečebňu pre chudobných. V roku 806 ho cisár Nikefor I. ešte ako laika proti vôli vedúcich cirkevných kruhov ustanovil za nástupcu Tarasia na patriarchálnom stolci.
Keď v roku 813 cisár Lev V. Arménsky zakázal uctievanie ikon, Nikefor sa stal na cisárskom dvore nežiaducim. Preto ho v roku 815 cisár zosadil a poslal do kláštora blízko Chalcedónu. V exile bol literárne činný a naďalej obhajoval pravú úctu ikon. Pre pevný odpor voči obrazoborcom za cenu straty patriarchálneho úradu si vyslúžil prívlastok homologeta alebo vyznávač.
Nikefor Vyznávač zomrel 5. apríla 828. Devätnásť rokov po jeho smrti preniesli jeho pozostatky do Chrámu svätých apoštolov v Konštantínopole a vyhlásili ho za svätého.
