Meno svätého Pimena, ktorého si gréckokatolíci pripomínajú 27. augusta, má grécky pôvod a znamená pastier. Pimen sa narodil okolo roku 340 v Egypte. Ako mladý muž sa rozhodol pre život v samote. V období úpadku pustovníctva odišiel do skýtskej púšte, kde sa stal mníchom spolu so svojimi bratmi Anoubom a Paisiom v jednom z egyptských kláštorov. Spolu sa oddali modlitbe, rozjímaniu o duchovných veciach a manuálnej práci.
Popritom Pimen vynikal takou prísnou askézou, že sa dokonca nestretol ani s matkou, keď ho prišla navštíviť. Cez dvere cely jej povedal, že ak chce vidieť svoje deti teraz, môže, ale ak vydrží bolesť z ich neprítomnosti, určite ich uvidí v budúcom živote. Matka pokorne prijala túto radu a odišla domov.
Pimenova prísna askéza v oddanosti Bohu priniesla ovocie v podobe povestnej hlbokej múdrosti, o ktorú sa delil so svojimi žiakmi a ďalšími mníchmi. Jeho slová a rady v rôznych otázkach sa stali cenným duchovným dedičstvom, ktoré bolo neskôr zaznamenané a zachovalo sa v zbierke výrokov egyptských otcov púšte Apophthegmata Patrum.
Tak napríklad jedného dňa sa ho istý mních opýtal, či má zakrývať hriechy svojho brata. Pimen odpovedal, že ak odsudzujeme hriechy iných, Boh bude odsudzovať naše vlastné. Pripomenul, že každý z nás by mal vnímať svoj hriech ako trám a hriech svojho brata ako triesku, čo nám pomôže vyhnúť sa pokušeniu a utrpeniu.
Ďalší mních sa ho spýtal, ako dlho by mal konať pokánie za ťažký hriech. Pimen odpovedal, že ak človek skutočne ľutuje a má pevný úmysel nevrátiť sa k hriechu, Boh prijme tri dni úprimného pokánia. Tento prístup ukazuje Pimenovu schopnosť rozlíšiť podstatu duchovného úsilia od vonkajších prejavov.
Pimen učil, že človek by mal jesť každý deň, ale nie do sýtosti, aby sa zachovala rovnováha medzi telom a dušou. Raz sa dozvedel o mníchovi, ktorý dokázal týždeň nejesť, ale nedokázal sa vyhnúť hnevu. Pimen to považoval za vážny nedostatok, čím dal najavo, že duchovná disciplína má byť komplexná, zahŕňajúca nielen telo, ale aj kontrolu nad emóciami.
Pimen bol známy svojou obrovskou pokorou. Keď ho raz navštívil mních, ktorý sa pýtal na zložité teologické otázky, Pimen sa od neho odvrátil a mlčal. Keď jeho hosť začal hovoriť o boji s vášňami, Pimen sa obrátil k nemu s radosťou a začal mu podrobne vysvetľovať, ako sa dá s týmito vnútornými nepriateľmi bojovať a zvíťaziť nad nimi.
Pimen, vedomý si vlastných nedostatkov, často nad sebou vzdychal a hovoril, že bude zvrhnutý tam, kam bol zvrhnutý Satan. Skromný mních zomrel okolo roku 451 vo veku 110 rokov.
Už krátko po smrti ho kresťania začali uctievať ako svätca. Dali mu prívlastok Veľký pre jeho obrovskú pokoru, spravodlivosť, asketický zápas, duchovnú múdrosť a oddanú službu Bohu. Prepodobný otec Pimen sa stal vzorom a učiteľom cesty k Bohu nielen pre tých, čo žijú zasväteným životom, ale aj pre nás, čo každodenne vedieme zápas o večný život v sekulárnom prostredí.
