Svätá Tekla, ktorej v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi patrí 24. september, je jednou z najväčších postáv kresťanstva 1. storočia. Svedčia o tom aj jej tituly: prvomučenica medzi ženami a apoštolom rovná.
Meno Tekla má grécky pôvod a znamená „Božia sláva“. Narodila sa v meste Ikónium (dnešné Konya v Turecku) ako dcéra urodzených rodičov. Ako osemnásťročnú ju zasnúbili s miestnym šľachticom Thamyrom, ale všetko sa zmenilo, keď počula kázne apoštola Pavla. Podľa apokryfného spisu Acta Pauli et Theclae z 2. storočia sa Tekla stala jeho žiačkou. Pavlove slová o Bohu a kresťanskom živote v čistote zasiahli jej srdce. Tri dni sedela pri okne a počúvala jeho kázne, čo vyvolalo obavy jej matky a snúbenca.
Pavlova viera a jeho evanjelizácia zapálili v Tekle novú nádej a životnú orientáciu. Zrušila svoje zasnúbenie a rozhodla sa zasvätiť život Kristovi. Tento krok vyvolal hnev u Thamyra, ktorý presvedčil miestne autority, aby Pavla uväznili za podnecovanie dievčat k averzii voči manželstvu. Tekla sa napriek tomu odvážne vydala do väzenia navštíviť Pavla a pobozkala jeho okovy.
Odvážny postoj ju však stál slobodu a odsúdenie na smrť upálením. Avšak jej pripravenú popravu prekazila búrka, ktorá uhasila plamene, a tak Teklu prepustili.
Na ceste do Dafné stretla apoštola Pavla, ktorý ju vzal so sebou do Antiochie. Tam sa do Tekly zaľúbil Sýrčan Alexander. Keď odmietla aj jeho, ohrdnutý muž dosiahol jej odsúdenie na „boj“ so zvieratami v aréne. Tekla však skočila do jamy s vodou a zvieratá ju nechali na pokoji. Tento jej čin je často opisovaný ako krst vo viere a odvaha tvárou v tvár smrti. Následná interpretácia pripísala udalosti zázračný charakter.
Nasledovalo opätovné prepustenie a stretnutie s Tryphainou, ktorú neskôr nazývajú aj kráľovná. Tekla potom sprevádzala Pavla do Myry a neskôr sa vrátila do Ikónia, kde sa pokúsila obrátiť na kresťanstvo svoju matku.
Nakoniec sa usadila v Seleucii (dnešné Silifke v Turecku), kde žila ako pustovníčka. Podľa niektorých legiend strávila v jaskyni 72 rokov, šíriac kresťanstvo a konajúc zázraky. O jej popularite svedčí aj fakt, že jej hrob v Seleucii sa stal jedným z najväčších pútnických miest v ranokresťanskom svete.
Najstarší záznam o úcte k Tekle pochádza z polovice 4. storočia. Cisári Zeno a Justinián dali na jej počesť vybudovať pri jej hrobe veľkolepý chrám.
Je uctievaná ako prvá ženská mučeníčka najmä v Ríme, Miláne či Jeruzaleme, kde boli postavené jej zasvätené chrámy a kostoly.
