Občas spomeniem prípad rodiny, ktorú tvorili veriaci aj neveriaci. Pri jednej situácii dostali naraz dve návštevy. Súčasne u nich zazvonili aj Mikuláš, aj Dedo Mráz. V rozpačitej situácii dali na výber deťom: „Od koho chcete niečo počuť a od koho chcete darčeky?“
Deti sa teda začali pýtať: „Dedo Mráz, aké je tvoje skutočné meno?“ „Nemám skutočné meno, ja som Dedo Mráz,“ znela odpoveď. Od Mikuláša sa však dozvedeli, že to je jeho ozajstné meno. Dedo Mráz musel s pravdou von: „Ja som vymyslený.“ Mikuláš sa zas mohol pochváliť svojím životopisom pred mnohými storočiami.
Potom prišla na rad ponuka darčekov: Dedo Mráz zacítil výhodu a vymenoval všetky sladkosti, ktoré deťom priniesol. Mikuláš však okrem toho pridal otázky, ako sa deti správali, a dal im odporúčania, aké majú byť naďalej. A, čuduj sa svete, deti si vybrali túto druhú možnosť.
Áno, svätý Mikuláš je historická postava a my poznáme ten slávny príbeh, keď si on biskup a dobrý pastier všimol, že v jednej rodine je chudoba taká extrémna, že dcéry by si mali zarábať spôsobom, ktorý by bol pod ich ľudskú dôstojnosť.
A tak otváranie očí a uzdravenie zo slepoty egoizmu má v prípade svätého Mikuláša tri fázy. Najprv si všimol ich situáciu. A toto je výzva, ktorú Ježiš zdôrazňuje v tomto adventnom období: aby sme mali oči citlivé na problémy ľudí okolo nás. Možno sa hanbia prosiť o pomoc, možno sa boja prosiť o pomoc niekoho, kto si ich problém nevšíma. Preto by sme mali byť všímaví a aktívne uvažovať o tom, ako by sme mohli pomôcť. Uzdravenie očí znamená, že sú citlivé na problémy naokolo.
Ak sme urobili prvý krok autenticky, potom bude druhý krok nasledovať prirodzene. Ide v ňom o to, že očami, ktoré vidia problém, hľadáme riešenie. Pretože my si môžeme všimnúť, že niekto má problém, ale môžeme ho označiť za „jeho problém“, ktorý sa nás nijako netýka a ktorý si ten dotyčný zavinil sám.
Na druhej strane priam počujem reakciu: „Ale veď ja sa modlím za toho človeka, za tých ľudí.“ Výborne! V Bratislave sa začiatkom 20. storočia stalo, že jedna grófka sa nahla k chudákovi a povedala mu: „Budem sa za vás modliť.“ A on sa jej spýtal: „Ale čo budem jesť? Ja som hladný.“
Áno, priatelia, my sa musíme modliť za chudobných. Súčasne si však spomeňme na Ježišovu otázku, ktorý nám raz položí: „Bol som hladný, dali ste mi jesť? …“ K modlitbe sa musí pridať aj skutok.
Tretie otvorenie očí je spôsob pomoci. Niekto môže pomáhať takým štýlom, že sa už teší na odozvu svojej pomoci; nevie sa dočkať pochvaly od iných. Istý humorista to vyjadril slovami: „Je ťažké byť skromný, keď si to nikto nevšíma.“ O akej skromnosti a pokore je potom reč?
Zvyk dávať do okien čižmy a do čižiem darčeky je odozva na čin svätého Mikuláša, ktorý núdznych obdarovával potajomky. Podstatné preňho bolo, aby daroval, a aby sa to o ňom vedelo. Otvorenie tretích očí znamená pozerať na druhého, a nie na seba.
Modlime sa v tejto adventnej dobe o takéto trojnásobné otvorenie očí: očí, ktoré si všimnú problém iných; očí, ktoré hľadajú riešenie toho problému; očí, ktoré nepozerajú na vlastný prospech a slávu, ale vidia realitu druhého človeka. Toto nám chce darovať Pán Ježiš, ktorý na nás hľadí práve takýmto pohľadom.
