Ukrajinský parlament schválil v utorok 20. augusta v druhom čítaní kontroverzný návrh zákona č. 8371. Zákon umožní súdne pozastavenie činnosti náboženským organizáciám, ak sa ich predstavitelia dopustili zločinov súvisiacich s „vojnovou propagandou, podnecovaním medzináboženských nezhôd, terorizmom, plánovaním, prípravou, rozpútaním a vedením agresívnej vojny, genocídou a žoldnierskymi aktivitami“, pričom explicitne uvádza Ukrajinskú pravoslávnu cirkev (UPC) s pôvodnými väzbami na Moskovský patriarchát.
Návrh po desiatich mesiacoch od prvého čítania podporilo 265 poslancov, pričom na jeho schválenie bolo potrebných 226 hlasov. Konkrétne zákazy však musia byť uložené rozhodnutím súdu. V súčasnosti patrí k UPC osem- až desaťtisíc farností a väčšina kláštorov v krajine.
Cirkev sa od Moskovského patriarchátu oddelila v máji 2022 a obvinenia vlády z kolaborácie s Ruskom odmieta, hoci viacerých jej duchovných súdy pre kolaboráciu odsúdili.
Poslanci ako Iryna Geraščenková privítali „historické rozhodnutie“. Na online platforme X napísala: „Parlament schválil zákon, ktorý zakazuje dcérsku spoločnosť štátu agresora na Ukrajine.“
Právnik UPC Robert Amsterdam považuje zákon za „novú temnú kapitolu ľudských práv na Ukrajine“. Cieľom zákona je podľa neho uvaliť kolektívny trest na celú náboženskú denomináciu, čo však poručuje všetky známe medzinárodné zákony. Parlament sa pri schvaľovaní zákona podľa Amsterdama podvolil „nacionalistickému tlaku“.
Pred schválením zákona varovala v minulosti aj Svetová rada cirkví, ktorá odmietla presadzovanie princípov kolektívnej zodpovednosti: „Jednotlivci, ktorí sa dopustili vlastizrady alebo iných zločinov proti Ukrajine v súvislosti s ruskou inváziou, musia byť nepochybne braní na plnú zodpovednosť podľa ukrajinských zákonov prostredníctvom riadneho súdneho procesu.“
Za kontraproduktívny však považuje zákaz alebo iné potrestanie UPC ako celku bez jasného a verejného dôkazu, že samotná cirkev predstavuje skutočnú hrozbu pre národnú bezpečnosť Ukrajiny. Prakticky každá rodina spojená s UPC má synov, bratov, rodičov, mužov alebo iných rodinných príslušníkov, ktorí riskujú život pri obrane Ukrajiny pred ruskou agresiou. Zákon tak môže vážne naštrbiť tak potrebnú súdržnosť ukrajinskej spoločnosti.
Pre celistvosť pohľadu pripomeňme, že na Ukrajine od prelomu rokov 2018 a 2019 pôsobí aj národne orientovaná Pravoslávna cirkev Ukrajiny, ktorá bola zriadená za účelom osamostatnenia sa od Moskvy. Následne sa očakával celoplošný masívny prechod hierarchie a veriacich z Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi do novovytvorenej cirkevnej štruktúry, ktorej „krstným otcom“ bol konštantínopolský patriarcha Bartolomej.
Očakávaný scenár sa však nenaplnil a namiesto toho zostáva podľa niektorých zdrojov vyše osemtisíc farností naďalej v UPC s pôvodnými väzbami na Moskovský patriarchát. Situáciu má teda riešiť čerstvo schválený zákon, ktorý však čelí kritike aj pre uvedené dôvody.
Ukrajinská gréckokatolícka cirkev schválenie zákona víta. Jej prímas, vyšší arcibiskup Svjatoslav Ševčuk, povedal, že zákon cirkev nezakazuje, ale skôr chráni pred nebezpečenstvom zneužitia náboženstva ako zbrane. „Rusko využilo pravoslávie, ktoré ovláda, ako nástroj militarizácie a premenilo ho na neurotropnú zbraň,“ povedal arcibiskup.
Ukrajina teraz reaguje na ideológiu „Ruského sveta“ rovnako, ako európske krajiny reagujú na ideológiu „Islamského štátu“, ktorú šíria extrémistické náboženské skupiny, prirovnal vladyka Svjatoslav, pričom zdôraznil dôležitosť transparentnosti pri uplatňovaní zákona, aby sa predišlo negatívnym dôsledkom pre náboženské spoločenstvá.
(KNA, Kathpress)
