V evanjeliu Štvrtej adventnej nedele počúvame o zvestovaní. Ale nie o zvestovaní Márii, ktoré je najznámejšie, ale o zvestovaní Jozefovi, ako o ňom píše Matúš. Jozef je dnes hlavnou postavou evanjeliového rozprávania.
Po tom, ako zbadá, že Mária je v požehnanom stave, navštívi ho vo sne Pánov anjel a zvestuje mu, aby Máriu neprepúšťal, ako si zaumienil, ale aby ju vzal do svojho domu, lebo dieťa, ktoré čaká, počala z Ducha Svätého.
Čo sa môžeme naučiť od svätého Jozefa, tohto veľkého muža Adventu?
Jozef je muž spravodlivý. Spravodlivý je ten, kto hľadá Boha a vedie svoj život podľa Božích plánov. Jeho srdce je plné Boha. V jeho počínaní je múdrosť aj úcta k druhému. Po prebudení Jozef opúšťa svoje plány, aby mohol plniť plány Boha.
Jozef je nenápadný svätý, ktorý nám nezanechal ani jedno slovo. Svoj život prežíval v tichosti. Je obrazom jednoduchých veriacich, ktorí plnia naše kostoly nielen v nedeľu, ale aj vo všedný deň. Posilňujú sa Božou láskou a nosia ju na pracoviská, do domácností, do nemocníc, do škôl… Málokto o nich vie, dokáže oceniť ich úmysel či námahu, málokto im vysloví vďaku. Vie však o nich Boh a to je podstatné. Pre neho sú poslední prvými a prví poslednými.
Jozef nás učí poslúchať Boha a spoľahnúť sa na neho. Evanjelický teológ Karl Barth to povedal takto: „Jozef uveril Bohu ako Abrahám, a kedykoľvek ho zasiahol Boží hlas, bol ochotný vstať aj o polnoci a do posledných dôsledkov urobiť, čo sa od neho žiadalo. Každý z nás by mal mať otvorené ucho pre jemný vánok Božích vnuknutí a vyplniť ich bez nároku chápať do posledných podrobností Boží plán.“
Tu by som chcel pripomenúť, aké je dôležité vytvárať si v živote chvíle ticha. V tichu sa počúva Boží hlas. Nebojme sa ticha! Doprajme si ho! Aby mohlo slovo vyniknúť, musí byť vyvážené tichom. Aby sme ocenili krásu hudby, musíme ju dať do kontrastu s tichom.
Aj v samotnej modlitbe, v nadviazaní kontaktu s Bohom, sú potrebné chvíle ticha. Eliášovi sa Boh zjavil v jemnom vánku, nie v hromobití či víchrici; v jemnom vánku, v tichu. Svätý Ján z Kríža povedal, že „Otec vyriekol jedno slovo, ktorým je jeho Syn. A to slovo hovorí stále vo večnom tichu. A v tichu ho má počúvať aj duša.“
Ticho je teda jednou dôležitou podmienkou, ak sa chcem naučiť počúvať Boží hlas.
