Liturgické obdobie Vianoc – vianočné obdobie – patrí k najkrajším v cirkevnom kalendári. Začína sa prvými vešperami Narodenia Pána a trvá do Nedele po Zjavení Pána, čiže po 6. januári vrátane.
Vianočná oktáva sa vyznačuje tým, že každý jej deň sa slávi narodenie Božieho Syna. Počas tohto obdobia si pripomíname aj niekoľkých svätcov, ktorých príbehy sú spojené s týmto sviatočným časom.
Na Vianoce okrem iného ožíva aj téma prikázaných sviatkov. Cirkevné právo platné do roku 1983 hovorilo o „dlhu“ voči Bohu, ktorý človek „spláca“ účasťou na bohoslužbe. Jedno je však očividné. Niekedy sa nám musí prikazovať, ako lekár prikazuje chorým pacientom.
V tomto prípade je Lekárom Kristus a my sme ochoreli nedostatkom lásky. Trpíme nedostatkom odpustenia, trpezlivosti, milosrdenstva… Príkaz svätiť sviatočné dni nepridáva nič Bohu, ale nám. Pridáva nám Boha do života.
A ako nám ho „pridajú“ nastávajúce sviatky?
Slávnosť Narodenia Pána (25. december) – prikázaný sviatok
Oslava Narodenia Pána má v liturgii rôzne podoby. Bohoslužba sa môže sláviť v noci, za úsvitu aj počas dňa. Každá z týchto svätých omší má vlastné modlitby a čítania, ktoré zdôrazňujú nový život vteleného Božieho Syna, symbolický prelom medzi temnotou a svetlom.
Sviatok svätého Štefana (26. december)
Prvým sviatkom po Vianociach je sviatok prvého kresťanského mučeníka svätého Štefana. Tento sviatok nám pripomína, že nasledovanie Krista zahŕňa aj ochotu niesť kríž. Svätý Štefan je príkladom odvahy hlásať Krista aj za cenu vlastného života.
Sviatok svätého Jána (27. december)
Svätý Ján, najmladší z Ježišových apoštolov, nám vo svojom evanjeliu a listoch pripomína, že „Boh je láska“ (1 Jn 4,8). Tento sviatok je spojený s tradíciou požehnávania vína, ktoré symbolizuje radosť z Božej prítomnosti.
Sviatok svätých Neviniatok (28. december)
Sviatok Neviniatok nás vedie k zamysleniu nad nevinnými deťmi, ktoré dal zavraždiť Herodes v snahe zbaviť sa novonarodeného kráľa (Mt 2,13-18). Tento deň má silnú výpovednú hodnotu v súvislosti s dnešnými témami, ako sú ochrana života a solidarita s utečencami.
Sviatok Svätej rodiny
Sviatok Svätej rodiny pripadá na nedeľu po Vianociach alebo na 30. december, ak Vianoce pripadnú na nedeľu. Svätá rodina z Nazareta je vzorom pre všetky rodiny a medziľudské vzťahy. Ježišov život v rodine Márie a Jozefa nám ukazuje význam viery, poslušnosti a lásky v každodennom živote.
Slávnosť Panny Márie Bohorodičky (1. január) – prikázaná slávnosť
Oktáva Narodenia Pána vrcholí 1. januára na slávnosť Panny Márie Bohorodičky. Tento deň je zároveň Svetovým dňom pokoja. Mária ako vzor poslušnosti Božej vôli nás vedie k skutočnému pokoju, ktorý je možný len prostredníctvom obety a lásky.
Slávnosť Zjavenia Pána (6. január) – prikázaná slávnosť
Zjavenie Pána, nazývané aj Traja králi, sa oslavuje 6. januára alebo v nedeľu medzi 2. a 8. januárom. Tento sviatok pripomína príchod mudrcov z Východu, ktorí reprezentujú všetky národy sveta. Ich dary – zlato, kadidlo a myrha – odhaľujú Kristovu identitu ako kráľa, Boha a trpiaceho Spasiteľa.
Sviatok Krstu Pána
Vianočné obdobie sa končí na sviatok Krstu Pána. Tento sviatok pripomína začiatok Ježišovho verejného pôsobenia, keď prijal krst od Jána Krstiteľa. Pri tejto udalosti potvrdil Boh Otec Ježiša ako svojho milovaného Syna, čím sa začalo jeho vykupiteľské dielo.
Prechádzka vianočným obdobím nám určite prospeje. Jej cieľom je obnoviť v nás vedomie, že v Ježišovi Kristovi sme všetci Božími synmi a dcérami.
