Gréckokatolícka cirkev si 13. marca pripomína významnú udalosť – prenesenie pozostatkov svätého Nikefora, konštantínopolského patriarchu. Tento svätec, ktorého meno má grécky pôvod a znamená nositeľ víťazstva, sa zapísal do dejín Cirkvi nielen svojou duchovnou horlivosťou, ale aj odvahou obhajovať pravú vieru v čase ťažkých skúšok.
Svätý Nikefor sa narodil okolo roku 758 v Konštantínopole v rodine, ktorá verne vyznávala úctu k svätým obrazom – ikonám. Jeho otec , ktorý pôsobil ako cisársky úradník, bol pre svoju vieru prenasledovaný ikonoboreckým cisárom Konštantínom V. (741 – 775). Nikefor si z otcovej odvahy vzal príklad a už ako mladý muž slúžil na dvore cisárovnej Ireny (vládla o. i. ako regentka v rokoch 780 – 790), známej podporovateľky ikonodulie, teda správnej úcty k svätým ikonám.
Napriek vysokému postaveniu ho jeho duchovná cesta po ikonodulskom koncile v Nicei v roku 787 zaviedla do kláštora pri Čiernom mori, kde sa úplne oddal modlitbe a kontemplácii. V roku 806 ho cisár Nikefor I. (802 – 811) povolal na patriarchálny trón v Konštantínopole. Keďže nebol kňazom, v krátkom slede času musel prijať sviatosť kňazstva a biskupskej vysviacky, aby mohol viesť cirkev v hlavnom meste Byzantskej ríše.
Nikeforovo pôsobenie však čoskoro narazilo na odpor, keď cisár Lev V. Arménsky (813 – 820) obnovil obrazoboreckú politiku a žiadal patriarchu, aby sa podriadil jeho rozhodnutiam. Ten však odmietol ustúpiť a verejne hájil pravú vieru a úctu k ikonám. Za túto vernosť bol v roku 815 zosadený z patriarchálneho stolca a poslaný do vyhnanstva v blízkosti Chalcedónu.
Tam strávil Nikefor zvyšok svojho života v modlitbách, písaní teologických spisov proti obrazoborectvu a v pevnej nádeji, že pravda raz zvíťazí. Zomrel 5. apríla 828, stále vo vyhnanstve, no s vierou a nádejou v srdci.
O necelé dve desaťročia sa cisárovná Teodora (842 – 856), matka cisára Michala III. (842 – 867), rozhodla obnoviť úctu k ikonám. V roku 843 vyhlásila víťazstvo ikonodulie, čím sa skončila druhá vlna obrazoborectva. O tri roky neskôr 13. marca 846 dala slávnostne preniesť pozostatky svätého Nikefora z jeho vyhnanstva späť do Konštantínopolu.
Pozostatky, ktoré pri otvorení hrobu našli neporušené a voňajúce, najskôr uložili v Chráme Božej Múdrosti (Hagia Sofia). Neskôr ich preniesli do Chrámu svätých apoštolov, kde sa stali predmetom veľkej úcty. Tento návrat bol symbolickým víťazstvom nielen pre svätého patriarchu Nikefora, ale aj pre celú Cirkev, ktorá tak oslávila triumf pravdy nad bludom.
Prenesenie pozostatkov svätého Nikefora nám pripomína, že vernosť pravde a odhodlanie vytrvať vo viere sú nadčasové hodnoty. Kiež je deň spomienky na prenesenie svätcových ostatkov pre nás mementom, že naša viera nie je len našou súkromnou záležitosťou, ale skutočnosťou, ktorá má ovplyvniť všetky oblasti nášho života.
Svätý Nikefor, pros Boha za nás!