Pápež František vymenoval 21. novembra vladyku Milana Lacha SJ, pomocného biskupa Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie, za apoštolského vizitátora pre gréckokatolíkov zo Slovenska, ktorí žijú v západnej Európe. Menovanie bolo zverejnené, keď spolu s prešovským arcibiskupom Jonášom Maximom slávil svätú liturgiu pri príležitosti jeho 50. narodenín. Ako vníma svoje menovanie a pole pôsobnosti sme sa ho spýtali v krátkom rozhovore.
Čo pre vás prakticky bude znamenať táto vaša nová úloha vzhľadom na to, že naďalej zostávate aj pomocným biskupom Bratislavskej eparchie?
Ja sám ešte neviem, čo to prakticky bude pre mňa znamenať. Iste, bolo by potrebné navštíviť tieto komunity, aspoň tie, ktoré sú už funkčné. V bavorskom Mníchove máme misijnú komunitu, ktorú spravuje gréckokatolícky kňaz Juraj Bujňák. Rovnako aj vo Viedni je komunita gréckokatolíkov, ktorá sa každú nedeľu popoludní schádza na slávenie svätej liturgie v Chráme svätej Barbary. Vieme tiež o komunite v Londýne, ktorá je momentálne bez kňaza zo Slovenska a ktorú spravuje kňaz z Bieloruska.
Tieto komunity by som chcel navštíviť a budem čakať aj na impulzy, pretože táto úloha je pre mňa nová a musím sa s ňou najskôr zoznámiť.
Ako človek príde k takejto úlohe vizitátora? V reakcii na svoje menovanie ste povedali, že na vás v Rade hierarchov „padol lós“. Prispeli k tomu aj vaše predchádzajúce skúsenosti z päťročného pôsobenia v USA?
V rámci Rady hierarchov sme o tom hovorili, že by bolo potrebné také niečo zriadiť. Moje meno padlo možno aj v súvislosti s tým, že som päť rokov pôsobil v USA. K rozhodnutiu prispel aj fakt, že som pomocný biskup, a teda menej vyťažený ako ostatní biskupi.
Ako zmení vaše menovaním cirkevno-právnu situáciu gréckokatolíkov žijúcich v západnej Európe?
Moje menovanie ich cirkevno-právnu situáciu nezmení, keďže musíme rešpektovať cirkevné právo a v každej krajine je pre východných katolíkov určený kompetentný ordinár. S nimi musím komunikovať a hľadať riešenia pre už existujúce alebo potenciálne komunity.
Bude vo vašej kompetencii aj vytváranie nových pastoračných centier pre gréckokatolíckych veriacich? Plánujete vyvíjať iniciatívu a oslovovať kňazov pre túto službu alebo veriacich, či majú o službu kňaza záujem?
Určite áno. Budeme komunikovať, či aj veriaci budú ochotní prijať takýto záväzok. Oni si dobre uvedomujú, že kňaz potrebuje aj isté zabezpečenie. Tak to funguje aj v USA. Je presný postup, aby sme videli, či sa to osvedčí a misia po čase dokáže existovať samostatne. Ak sa tak nestane, misia sa po čase môže zatvoriť.
Nepredstavuje to len povrchný entuziazmus, ale aj serióznosť a záväzok z oboch strán. Naši biskupi už oslovujú kňazov, ktorí by mali záujem o takúto službu. Samozrejme, vyžaduje to napríklad aj istú jazykovú zdatnosť, ale aj iné predpoklady.
Poznáme aktuálnu situáciu slovenských gréckokatolíkov v západnej Európe? Niektoré prípady ste už spomenuli. Koľko našich kňazov pôsobí v západných krajinách?
Konkrétne vieme o troch kňazoch. Otec Juraj Terek sa venuje slovenským gréckokatolíkom v Rakúsku a slávi spomínané bohoslužby vo Viedni. Vykonáva to však na čiastočný úväzok a do Viedne dochádza z Medzinárodného teologického inštitútu v Trumau.
V Nemecku máme okrem spomenutého otca Bujňáka aj otca Miroslava Házyho, ktorý pôsobí v Eichstätte, kde sa nachádza Katolícka univerzita a Collegium Orientale, ktoré poskytuje kvalitné vzdelanie a formáciu seminaristom a kňazom východných cirkví z celého sveta.
Máte už v pláne konkrétne návštevy či kroky vo svojej novej úlohe?
Zatiaľ sa pripravujem a oboznamujem so situáciou, s konkrétnou prípravou vizitácií začnem v novom roku.
V dnešnej dobe rastúceho indiferentizmu by niekto mohol namietať, že východní katolíci môžu predsa navštevovať západné chrámy, ktoré najmä v západnej Európe zívajú prázdnotou. Čo by ste odpovedali na tieto námietky?
Musíme sa vrátiť k Druhému vatikánskemu koncilu, ktorý zdôraznil hodnotu a dôstojnosť východných cirkví. Dekrét o východných katolíckych cirkvách Orientalium Ecclesiarum hovorí o tom, aby sa zachovala pestrosť starobylých kresťanských tradícií. A toto je jedna z foriem, ktorou tieto závery Koncilu uvádzame do praxe.
Keď sa totiž pozrieme napríklad na chaldejských kresťanov, vidíme, ako radikálne sa zmenšili na svojich pôvodných územiach Sýrie a Iraku kvôli vojne a terorizmu. A táto emigrácia zredukovala počet kresťanov v týchto krajinách na dramatické minimum.
A to sa týka aj nás. Aj mnohí naši gréckokatolíci zo Slovenska navštevujú v západnej Európe latinskej chrámy. My im chceme ponúknuť možnosť zachovať si svoju identitu gréckokatolíkov aj na nových miestach pôsobenia. A títo východní katolíci môžu byť obohatením pre rímskokatolícku cirkev v západnej Európe.
Koniec-koncov to máte podopreté vlastnou skúsenosťou.
Áno, túto skúsenosť mám aj z USA , keď rímskokatolíci veľmi oceňovali, že mohli spoznať nový rozmer a bohatstvo Katolíckej cirkvi. Viacerí boli vďační za objav duchovnej hĺbky, ktorý poskytuje východná liturgia a spiritualita.
Ide o významnú otázku, keďže sa dostala aj na rokovací stôl Synody o synodalite, ktorá sa len nedávno skončila a na ktorej som sa v jeseni 2023 zúčastnil ako zástupca Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Súčasťou živej diskusie bola aj otázka postoja rímskokatolíckych biskupov voči východným katolíkom, ktorí sú ako migranti prítomní v západnom svete.
Dokonca jedna z desiatich pracovných skupín, ktoré vymenoval pápež František, sa má zaoberať práve touto otázkou, čo len svedčí o jej dôležitosti.
