Konferencia biskupov Mexika (KBM) objasnila úpravy, ktoré 8. novembra schválilo Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Podľa vyhlásenia konferencie nebol schválený „žiadny ‚mayský obrad‘“ ani žiaden „mayský oltár“ či „liturgické predsedníctvo pre laikov“. Biskupi sa týmto stanoviskom ohradili voči výkladom, ktoré v posledných dňoch rezonovali v médiách.
Vatikán 8. novembra schválil špecifické liturgické úpravy pre domorodé komunity. „Úpravy omšového poriadku“ však platia len pre etnické skupiny v mexickom štáte Chiapas a nevzťahujú sa na celé Mexiko, ako pôvodne žiadali biskupi.
V súvislosti s konkrétnymi zmenami objasnili, že nejde o schválenie „rituálnych tancov počas slávenia omše“. Ide skôr o „rytmické pohyby tela“, ktoré je vlastné domorodým komunitám ako legitímny prejav ich kultúry. Po novom ich Vatikán schválil na začiatku svätej omše, pri sprievode s obetnými darmi a pri poďakovaní po svätom prijímaní.
KBM tiež zdôraznila, že tieto úpravy „nepredstavujú nový obrad ani výraznú zmenu v štruktúre omše Rímskeho misála“ a vzťahujú sa výlučne na spomínané domorodé národy, a nie na iné spoločenstvá veriacich.
Medzi prvky schválené Vatikánom patrí aj úrad „vedúceho modlitby“, osoby uznávanej v jej komunite, ktorá pôsobí ako sprievodca v určitých časoch modlitby.
Podľa KBM vedúci modlitby „vyzýva zhromaždenie, aby sa v určitých okamihoch slávenia nahlas modlilo“, a to vždy na pozvanie kňaza, ktorý predsedá svätej omši, a bez toho, aby laik „kedykoľvek prevzal liturgické predsedníctvo“. Práve tento prvok bol jedným z terčov kritiky zo strany konzervatívnych kruhov aj po tom, čo úpravy omše schválila KBM na plenárnom zhromaždení vlani v apríli pomerom hlasov 103:2 a následne zaslala na odobrenie do Vatikánu.
Ďalším terčom kritiky je obrad „incenzora“ – okiadzača. Ide o laika či laičku, ktorí majú prevziať úkony doposiaľ štandardne určené kňazovi alebo diakonovi. Obe výhrady cielia na „nevhodnú laicizáciu“ svätej omše.
Autorom finálnej verzie návrhu je emeritný biskup diecézy San Cristóbal de las Casas kardinál Felipe Arizmendi, ktorý navrhovaný obrad opísal ako „pokrok v inkulturácii Cirkvi u pôvodných národov a ich prevzatie zodpovednosti za slávenie svätej omše s prvkami týchto kultúr“.
Schválené úpravy by sa mali do praxe zavádzať postupne. Zahŕňa to aj školenia pre kňazov a pastoračných pracovníkov. Biskupi tiež zdôrazňujú, že úpravy sú nepovinné a boli schválené výlučne pre domorodé komunity Tzeltal, Tzotzil, Chol, Tojolabal a Zoque.
V prípade schválených úprav ide o druhý prípad kultúrnej úpravy svätej omše. V roku 1988 Vatikán schválil Zairský omšový obrad pre cirkev v dnešnej Konžskej demokratickej republike. O podobných úpravách sa aktuálne diskutuje aj v oblasti Amazónie.
Pápež František v minulosti zdôraznil dôležitosť „začleňovať do liturgie mnohé prvky z vlastnej skúsenosti domorodcov s ich vnútorným vzťahom k prírode a podnecovať domorodé vyjadrovanie spevu, tanca, obradov, gest a symbolov. Už Druhý vatikánsky koncil požadoval toto úsilie o inkulturáciu v liturgii domorodých národov, avšak uplynulo viac ako päťdesiat rokov a doteraz sme v tomto smere urobili len malý pokrok.“ (Querida Amazonia 82)
Pripomeňme, že viac ako miliarda členov Katolíckej cirkvi po celom svete je rozdelená do viacerých obradových tradícií, pričom dvadsaťtri východných katolíckych cirkví vytvára až päť obradových tradícií. Západná cirkev zasa okrem väčšinového rímskeho obradu pozná aj lokálne ríty, ako napríklad ambroziánsky či mozarabský.
(rč)
