Na podobnú verejnú výmenu názorov nie sme u našich biskupov zvyknutí. Ich nemeckí kolegovia si však servítku pred ústa pri mediálnych vyjadreniach občas nedávajú. Nový predseda tamojšej biskupskej konferencie, biskup Heiner Wilmer SCJ, rozčeril v minulosti mediálne vody napríklad vyhlásením, že „zneužívanie moci patrí k DNA Cirkvi“. Médiá na to teraz pohotovo upozornili.
Musíme sa radikálne obrátiť
Biskup Wilmer, ktorý vo funkcii aktuálne nahradil limburského biskupa Georga Bätzinga, v rozhovore pre nemecký denník Kölner Stadt-Anzeiger nešetril ostrou kritikou smerom do vlastných radov. Tvrdil, že škandály so sexuálnym zneužívaním a ich krytie nie sú okrajovým problémom, ale systémovým zlyhaním.
Podľa biskupa Wilmera Cirkev podcenila hĺbku krízy. Súčasnú situáciu dokonca prirovnal k otrasom, ktoré prinieslo vyplienenie Ríma v 5. storočí či lisabonské zemetrasenie v roku 1755. Rozdiel? „Tentoraz zlo vyšlo zvnútra samotnej Cirkvi.“
Biskup Wilmer preto vyzval na radikálnu zmenu myslenia, ktorá sa musí dotknúť aj teológie. Biskupi podľa neho „sedia príliš vysoko na koni“ a musia zostúpiť medzi ľudí – nestačí hovoriť o pokore, treba ju žiť.
Obzvlášť kritické vyjadrenia biskupa Wilmera treba vnímať v kontexte rozsiahlej interdisciplinárnej štúdie MHG, ktorá sa zamerala na prípady sexuálneho zneužívania v Rímskokatolíckej cirkvi v Nemecku. Jej výsledky boli zverejnené v septembri 2018 a vyvolali vlnu pobúrenia. Súčasťou reakcie zo strany Katolíckej cirkvi bolo iniciovanie tzv. Nemeckej synodálnej cesty ešte pred celocirkevnou Synodou o synodalite.
Kardinál Woelki: To je už príliš
Kritickým vyjadreniam biskupa Wilmera vtedy oponoval kolínsky arcibiskup, kardinál Rainer Maria Woelki: „Ak by bolo zneužívanie moci skutočne v DNA Cirkvi, musel by som z nej vystúpiť,“ uvádza kolínske Domradio.
Podľa kardinála zašiel biskup Wilmer priďaleko. Pripustil síce, že Cirkev urobila vážne chyby – najmä tým, že príliš dlho neverila obetiam. „To je ťažká vina, ktorú sme na seba naložili,“ priznal. Zároveň však varoval pred zúžením problému výlučne na Katolícku cirkev. Sexualizované násilie je podľa neho celospoločenský fenomén.
Zastal sa aj väčšiny kňazov: „Stojím za veľkou časťou našich kňazov,“ zdôraznil.
Hlbšie napätie
Za ostrou výmenou názorov sa skrývalo hlbšie napätie, ktoré sa neskôr prejavilo okrem iného aj v rozdielnych názoroch na riešenie krízy v nemeckom episkopáte. Reformné snahy väčšiny biskupov tlmili najmä štyria biskupi: Stefan Oster (Pasov), Rudolf Voderholzer (Regensburg), kardinál Rainer Maria Woelki a bývalý biskup Eichstättu Gregor Maria Hanke.
Ešte v decembri sa 64-ročný biskup Bätzing v rozhovore pre Deutschlandfunk posťažoval, že nemeckí biskupi „nehovoria jednotne o každej otázke“, a v januári oznámil, že na ďalšie šesťročné obdobie do funkcie predsedu Nemeckej biskupskej konferencie už kandidovať nebude.
A nový predseda? Za sebou má takmer osemročné pôsobenie v službe biskupa Hildesheimskej diecézy a pred sebou šesťročnú reprezentáciu nemeckého episkopátu navonok. Súčasne však bude pokračovať debata o zodpovednosti, pokání a budúcnosti miestnej Cirkvi. Aktuálny predseda je známym priateľom reforiem, podobne ako jeho predchodca vo funkcii.
Niektorí to hodnotia tak, že spolubratia zvolili biskupa Heinera Wilmera SCJ za predsedu napriek jeho kritike. Iní zas volia opačný uhol pohľadu: možno ho zvolili práve kvôli nej. On sám predstavil na tlačovej konferencii po zvolení svoj kompas: „Dať Bohu priestor a spoločne pracovať na šírení pokoja.“
