V liturgickom kalendári Rímskokatolíckej cirkvi má 6. marca svoje miesto aj svätá Colette z Corbie, francúzska abatiša a reformátorka rádu Chudobných sestier svätej Kláry, známych ako klarisky.
Colette, vlastným menom Nicolette Boyllet (Boellet), sa narodila 13. januára 1381 v obci Corbie v severofrancúzskej Pikardii po tom, čo jej rodičia sa dlhé roky modlili k svätému Mikulášovi za dar dieťaťa. Keď sa im v pokročilom veku – matka mala už 60 rokov – narodila dcéra, z vďačnosti ju pomenovali po svätcovi: Nicolette.
Colette prežila väčšinu svojho detstva v skromnosti a po smrti rodičov v roku 1399 sa vydala na cestu hľadania svojho povolania. Skúsila najprv život u bekýň v rodnej obci, lenže tie jej pripadali málo prísne. Ani u benediktínok v Corbie ako laická sestra nenašla vnútorný pokoj.
Rozhodujúci moment v jej živote nastal, keď na radu gvardiána františkánskeho kláštora v Artois vstúpila do Tretieho rádu svätého Františka a následne sa stala pustovníčkou pod dohľadom benediktínskeho opáta v Corbie. Počas štyroch rokov (1402 – 1406) rozjímala a skúmala povolanie reformovať klarisky a vrátiť ich k pôvodnej charizme absolútnej chudoby a prísnej askézy.
V roku 1406 sa Colette vydala do Cimiez neďaleko Nice, kde ju prijal protipápež Benedikt XIII. a dovolil jej vstúpiť do rehole klarisiek s kompetenciou zreformovať ich kláštorný život. V roku 1410 Colette založila prvý reformovaný kláštor v meste Besançon.
Jej reforma, označovaná ako kolettínska, predpisovala prísnu chudobu, chodenie naboso a trvalé pôsty. Napriek počiatočným podozreniam a odporu niektorých komunít Colette svoj zámer postupne presadila. Do roku 1447 otvorila celkovo 17 nových domov a ďalšie zreformovala. Jej reforma prenikla dokonca aj do mužskej vetvy františkánskeho rádu.
S Colette sa spája množstvo zázrakov. Často sa hovorí o zázračnom znásobení jedla a o uzdraveniach, ktoré sa diali na jej príhovor. Jeden z najznámejších divov sa však udial počas cesty do Nice, kde sa modlila za ženu, ktorá sa trápila pri komplikovanom pôrode. Matka aj dieťa napokon zázračne prežili. Petronila, dievčatko, čo sa narodilo, sa neskôr stala Colettinou tajomníčkou a autorkou jej životopisu.
Colette zomrela 6. marca 1447 v kláštore vo flámskom Gente, ktorý založila v roku 1442 a kde ju pochovali. V roku 1783 preniesli jej relikvie do jej obľúbeného kláštora v obci Poligny.
Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Klement XII. v roku 1740 a svätorečil ju pápež Pius VII. v roku 1807.
Svätá Colette z Corbie je dodnes uctievaná ako ochrankyňa žien túžiacich po materstve, tehotných žien a chorých detí. Jej život a dielo nám pripomínajú, že skutočná sila vychádza z pokory, lásky k Bohu a ochoty obetovať sa pre dobro druhých.
V modlitbe dňa svätej omše v deň jej spomienky sa veriaci modlia:
Bože, náš Otec, ty si svätú Colette postavil ako príklad evanjeliovej dokonalosti pre mnohé panny. Daj, aby duch svätého Františka, ktorý tak múdro učila a potvrdzovala svojím svätým životom, vždy prebýval aj v nás. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý žije a kraľuje s tebou v jednote Ducha Svätého, Boh, na veky vekov. Amen.
