Náš zrak, a to najmä v súčasnej kultúre obrazu, je zvyknutý vnímať len povrchovú tvárnosť vecí a ľudí. Rýchle sekvencie obrazov a informácií vyvolávajú dojem nasýtenia, ale vo vnútri zostáva prázdno. Sme prejedení z pohľadu na množstvo jedál.
Podujatia Svetových dní mládeže 2027 v Soule, ktoré sa intenzívne zamerajú na rozdelenie medzi Severnou a Južnou Kóreou, bude sprevádzať výrazný symbol: z vyradeného ostnatého drôtu z demilitarizovanej zóny pozdĺž hranice medzi Severnou a Južnou Kóreou bude vytvorený Kríž mieru. Kríž z ostatného drôtu má vyjadriť myšlienku premeny rán a bolesti z rozdelenia na symbol mieru. Bude vysoký približne päť metrov, požehná ho […]
V súčasnosti žijeme vo svete, kde je technológia schopná preniesť náš hlas či obraz do všetkých kútov planéty v zlomku sekundy. A predsa zostáva niečo, čo tieto technológie nikdy nepochopia: tajomstvo lásky, ktorá prekonáva vzdialenosť aj čas. Túto fascinujúcu pravdu nečakane vystihol aj moderný film, ktorý na prvý pohľad nemá nič spoločné s evanjeliom: Interstellar. […]
V máji 1965 gruzínsky mních Gabriel urobil niečo, čo by dnešná spoločnosť považovala za extrémizmus. Urobil niečo nevhodné a poburujúce. Dávno predtým, než sa objavili klimatickí aktivisti lejúci paradajkové polievky na obrazy Van Gogha, dávno predtým, než sa objavili ľudia manifestujúci za práva ženy zabíjať svoje vlastné deti, bol tu mních Gabriel. Počas prvomájových osláv, keď […]
Svätý Juraj, ktorý má v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi svoje miesto 24. apríla, je jedným z tých svätcov, ktorých meno prežilo stáročia. Jeho život, i keď opradený viacerými legendami, slúžil už od 4. storočia ako inšpiratívne svedectvo statočnosti a vernosti Kristovi. Historické údaje o svätom Jurajovi sú skromné a čiastočne protichodné. Najstaršie tradície, pochádzajúce predovšetkým z Východu, ho spájajú s Kapadóciou, rímskou provinciou v dnešnom […]
V stredu večer, už po liturgii, sme stáli na chodníku oproti katedrále pri vchode do „GPS-ka,“ teda Gréckokatolíckeho pastoračného strediska, spolu s jeho vedúcim otcom Petrom a niekoľkými mladými. „Mešká… a to je divné… to nie je jej zvyk,“ trochu začudovane preriekol otec Peter. „Kto mešká?“ spýtal som sa. „Monika, vedúca… teda animátorka. Ale nevadí, ešte tu nie […]
Po svojom zmŕtvychvstaní sa Ježiš zjavoval mnohým a medzi nimi boli aj dvaja učeníci, ktorých voláme emauzskí, pretože sa na ceste do dediny Emauzy stretli s Ježišom, ale ho ne(s)poznali. A keď sa im dal poznať pri lámaní chleba a vzápätí im zmizol spred očí, povedali si tú nádhernú vetu: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával…?“ […]
farnosť
