V USA existujú malé kresťanské spoločenstvá, ktoré vychádzajú z charizmatického protestantského prostredia. Niektorí členovia týchto zborov berú počas bohoslužieb do rúk jedovaté hady. Znie to ako výmysel, no ide o skutočnú prax malých náboženských spoločenstiev najmä v oblastiach Apalačských hôr v štátoch ako Kentucky, Tennessee alebo Západná Virgínia. Veriaci v týchto spoločenstvách sú presvedčení, že manipulácia s jedovatými hadmi je dôkazom […]
V kalendári Rímskokatolíckej cirkvi patrí 28. apríl Gianne Berettovej Mollovej, žene, ktorá odrážala svetlo nádeje a viery v nevyčísliteľnú hodnotu každého ľudského života. Gianna sa narodila 4. októbra 1922 v talianskom meste Magenta ako desiate z trinástich detí veriacej rodiny. Rodičia jej vštepovali lásku k Bohu, modlitbe a službe blížnym. V tínedžerských rokoch sa aktívne zapojila do projektu Katolíckej akcie. Jej duchovný život bol […]
Posledný aprílový deň patrí v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi svätému apoštolovi Jakubovi, synovi galilejského rybára Zebedeja a Salome, sestry Ježišovej matky Márie, ktorý vyrastal na brehu Genezaretského jazera. Keď Ježiš jedného dňa prechádzal popri lodi Zebedejovcov, stačilo jediné: „Poďte za mnou,“ a obaja mladí muži bez váhania zanechali otca i loď. Práve Jakub, Ján a Peter tvorili najužší Ježišov výber: oni […]
Evanjelium Nedele Dobrého pastiera nám pred oči kladie starozákonný obraz, ktorý je starší než naše chrámy – no zároveň aktuálnejší než mnohé moderné pojmy: Kristus, dobrý pastier. Je to ranokresťanský obraz, ktorý nachádzame už v katakombách. Na prvý pohľad pôsobí tento obraz cudzo. Veď už nežijeme medzi stádami a pasienkami. Už nerozmýšľame v kategóriách pastierov […]
Na prvý pohľad je to úplne obyčajná scéna. Staršia žena sedí pri stole, vychutnáva si kebab a s úsmevom priznáva, že ho je po prvý raz v živote. Nič výnimočné – nebyť jedného detailu: hovorí to 92-ročná rehoľná sestra. A tento krátky moment si na sociálnych sieťach pozreli milióny ľudí. V tom je paradox doby. To, čo by kedysi […]
Prijímam s vďačnosťou túto možnosť nechať sa ochraňovať niekým mocnejším, najmocnejším. Vtedy mi nepadne zaťažko nechať sa nazvať ovečkou, pretože som často ovcou zaslepenou svojou túžbou po šťavnatej pastve, hlúpou pre svoje obmedzené schopnosti i ťarbavosť svojho srdca.
V stredu večer, už po liturgii, sme stáli na chodníku oproti katedrále pri vchode do „GPS-ka,“ teda Gréckokatolíckeho pastoračného strediska, spolu s jeho vedúcim otcom Petrom a niekoľkými mladými. „Mešká… a to je divné… to nie je jej zvyk,“ trochu začudovane preriekol otec Peter. „Kto mešká?“ spýtal som sa. „Monika, vedúca… teda animátorka. Ale nevadí, ešte tu nie […]
farnosť
