Pred časom ma oslovila nádherná stať z Božieho slova. Je taká silná a utešujúca, že keď som ju čítal, pomyslel som si: Ak raz zomriem, prajem si, aby toto evanjelium zaznelo pri mojom pohrebe. Ježiš Kristus v ňom hovorí niečo nesmierne vzácne: Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, lebo som […]
Prijímam s vďačnosťou túto možnosť nechať sa ochraňovať niekým mocnejším, najmocnejším. Vtedy mi nepadne zaťažko nechať sa nazvať ovečkou, pretože som často ovcou zaslepenou svojou túžbou po šťavnatej pastve, hlúpou pre svoje obmedzené schopnosti i ťarbavosť svojho srdca.
Keď Ježiš umyl učeníkom nohy, povedal im: Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte. Nehovorím o vás všetkých. Ja viem, koho som si vyvolil, ale má sa splniť Písmo: „Ten, ktorý je […]
Katarína Sienská, ktorú si Rímskokatolícka cirkev pripomína 29. apríla, sa narodila v talianskej Siene 25. marca 1347 ako Katarína Benincasa. Bola druhou najmladšou z 25 detí Jacoba Benincasa a Lapy Di Puccio Di Piagente, ktorí patrili k nižšej, no schudobnenej šľachte, a tak jej otec musel zarábať na živobytie ako farbiar vlny. Väčšina jej súrodencov zomrela už v detstve na mor. Katarína vyrastala […]
Dnešné Božie slovo nás vedie k intímnemu vzťahu medzi Ježišom a tými, ktorí ho nasledujú, jeho „ovcami“. Evanjelium nám ukazuje Ježiša ako Dobrého pastiera, ktorý pozná svoje ovce a dáva im večný život. Ježiš tu jasne hovorí o svojej jednote s Otcom: „Ja a Otec sme jedno.“ To je pozvanie byť súčasťou tohto božského spoločenstva cez vieru a lásku. Ovca, ktorá […]
Evanjelium Nedele Dobrého pastiera nám pred oči kladie starozákonný obraz, ktorý je starší než naše chrámy – no zároveň aktuálnejší než mnohé moderné pojmy: Kristus, dobrý pastier. Je to ranokresťanský obraz, ktorý nachádzame už v katakombách. Na prvý pohľad pôsobí tento obraz cudzo. Veď už nežijeme medzi stádami a pasienkami. Už nerozmýšľame v kategóriách pastierov […]
V stredu večer, už po liturgii, sme stáli na chodníku oproti katedrále pri vchode do „GPS-ka,“ teda Gréckokatolíckeho pastoračného strediska, spolu s jeho vedúcim otcom Petrom a niekoľkými mladými. „Mešká… a to je divné… to nie je jej zvyk,“ trochu začudovane preriekol otec Peter. „Kto mešká?“ spýtal som sa. „Monika, vedúca… teda animátorka. Ale nevadí, ešte tu nie […]
kostol
