Kalendár Gréckokatolíckej cirkev 14. mája obsahuje meno svätého mučeníka Izidora, svedka viery, ktorý zomrel mučeníckou smrťou na gréckom ostrove Chios v Egejskom mori.
Izidor pochádzal z Alexandrie v Egypte a bol dôstojníkom rímskeho námorníctva. Okolo roku 250 sa jeho loď dostala na Chios počas kampane cisára Décia (249 – 251) proti kresťanom. Kresťanstvo vtedy nebolo na ostrove priamo prenasledované, no keď sa stotník Július dozvedel o Izidorovej viere, udal ho admirálovi Numeriovi.
Izidor bez váhania potvrdil, že je kresťan. Odmietol obetovať pohanským božstvám a vyhlásil: „Môžete zabiť moje telo, ale dušu mi nevezmete. Vo mne prebýva živý Boh, Ježiš Kristus, a s ním budem aj po smrti.“ Admirál sa najprv pokúšal ho presvedčiť a potom sa mu vyhrážal mučením. Izidor však ostal pevný.
Nasledovalo kruté mučenie: Izidora bičovali, vláčili po skalnatom teréne a nakoniec mu odrezali jazyk. Napriek tomu, ako hovorí tradícia, zázračne ďalej hovoril a vyznával Krista. Admirál Numerius nakoniec v roku 251 prikázal, aby ho sťali. Svätý mučeník sa poprave potešil ako priamej ceste k Pánovi.
Telo svätca bolo hodené do studne. Kresťania Ammonios a Myropé ho v noci po poprave vytiahli a pochovali. Za tento čin sama Myropé neskôr podstúpila mučeníctvo. Vo väzení ju navštívili anjeli spolu so svätým Izidorom a predpovedali jej blízku smrť i nebeskú odmenu. Po jej smrti naplnila celu vôňa a svetlo ako znak Božej prítomnosti.
Na mieste Izidorovej smrti vznikol kult, ktorý rástol s pribúdajúcimi zázrakmi. Viaceré uzdravenia, ako o nich píše svätý Gregor z Tours v knihe O sláve mučeníkov, sa mali udiať po napití sa vody zo studne, do ktorej bolo hodené svätcovo telo. Miestna tradícia hovorí, že aj živica, ktorú produkujú iba stromy na juhu Chiosu, je výsledkom Izidorovho utrpenia. Stromy vraj v deň jeho smrti ronili voňavé slzy.
V 6. storočí postavili na Chiose baziliku zasvätenú tomuto martýrovi. V 12. storočí jeho ostatky preniesli do Benátok a uložili v Bazilike svätého Marka. Tam mu v 14. storočí postavili kaplnku, kde sa dodnes nachádza jeho sarkofág.
Svätý Izidor sa stal obľúbeným patrónom námorníkov, ostrova Chios, ale aj Benátok. Jeho život a smrť nás učia, že viera v Krista sa neviaže na miesto, profesiu či okolnosti. Aj v prostredí armády, medzi pohanskými rozkazmi a imperiálnym nátlakom môže rásť pravá láska k Bohu, schopná niesť kríž až do konca.
I dnes sa naňho môžeme obracať s prosbou, aby chránil všetkých cestujúcich, ale aj tých, ktorí sa ocitli v rozbúrených vodách života a hľadajú istý prístav.
Svätý mučeník Izidor, oroduj za nás!
