Svätý Porfyrios, arcibiskup Gazy, ktorého si gréckokatolíci pripomínajú 26. februára, sa narodil okolo roku 346 v macedónskom meste Solún. Pochádzal z bohatej rodiny, ktorá mu umožnila získať dobré vzdelanie. Napriek tomu sa v mladom veku rozhodol pre duchovný život a vo svojich dvadsiatich piatich rokoch opustil rodný domov.
Odišiel do Egypta, kde sa stal mníchom na hore Nit pod vedením svätého Makária Veľkého. Tu sa stretol aj s významným teológom svätým Hieronymom, s ktorým neskôr podnikol púť do Jeruzalema.
Po príchode do Jeruzalema sa Porfyrios usadil v Jordánskej púšti, kde sa venoval modlitbe a prísnemu pôstu. V tomto období však vážne ochorel. Počas pobytu pri svätých miestach v Jeruzaleme sa mu zjavil Kristus a uzdravil ho. Hlboko zasiahnutý touto skúsenosťou rozhodol sa venovať po zvyšok života službe Bohu. Vysvätili ho za kňaza a poverili strážením vzácnej relikvie – časti Kristovho kríža.
Keď v roku 395 zomrel biskup Gazy, miestni kresťania, utláčaní pohanmi, potrebovali silného duchovného vodcu. Metropolita Ján Cézarejský vtedy povolal Porfyria, aby prevzal túto náročnú úlohu. Biskupský úrad prijal s pokorou a obavami, no okamžite sa pustil do práce.
Gaza bola v tom čase prevažne pohanským mestom s množstvom pohanských chrámov. Kresťanská menšina často čelila prenasledovaniu. Nastalo však obdobie veľkého sucha, keď pohanskí kňazi márne prinášali obety svojim bohom. Porfyrios vtedy vyzval kresťanov, aby sa postili a po celú noc modlili. I stalo sa, že počas procesie so svätým krížom mestom sa spustil prudký dážď, čo mnohí pohania považovali za znamenie Božej moci. V dôsledku tohto zázraku prijalo krst 127 mužov, 35 žien a 14 detí; neskôr sa pridali ďalší.
Pohanská väčšina však pokračovala v útlaku kresťanov: vytlačila ich z verejných úradov a zaťažila vysokými daňami. Porfyrios sa preto spolu s metropolitom Jánom vybral do Konštantínopolu žiadať cisára o ochranu. V tom čase tam vládli Arkádios a jeho manželka Eudoxia. Keďže cisárovná túžila po synovi, biskupi jej predpovedali, že ak im pomôže, Boh jej dopraje dediča. Ich modlitby boli vypočuté a čoskoro sa narodil syn. Cisár ako prejav vďaky vydal v roku 402 dekrét, ktorým nariadil zničenie pohanských chrámov v Gaze a podporu kresťanskej komunity.
S finančnou podporou cisárovnej dal svätý Porfyrios postaviť veľkolepý kresťanský chrám na mieste hlavnej pohanskej svätyne v Gaze. Pod jeho vedením sa kresťanstvo v meste upevnilo a pohanský vplyv postupne zanikol. Počas svojho biskupského pôsobenia vykonal množstvo zázrakov a uzdravení, čím posilnil vieru veriacich.
Zomrel po 25 rokoch biskupskej služby v roku 420. Jeho telo je údajne pochované pod ruinami Kostola svätého Porfyria v palestínskej Gaze.







