Vatikánske Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí odpovedalo na žiadosť austrálskeho arcibiskupa Petra Comensoliho o povolenie sláviť „tradičnú“ svätú omšu v jeho katedrále v Melbourne. Odpoveď prišla po roku a znie: Nie.
„Nezdá sa vhodné, aby sa predchádzajúca liturgia slávila na mieste, ktoré by malo slúžiť ako príklad pre liturgický život celej diecézy,“ píše sa v odpovedi Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí zverejnej na spravodajskom portáli Zenit. „Katedrála je prvým miestom, kde sa pri slávení liturgie musia používať súčasné liturgické knihy, ktoré tvoria jedinečné vyjadrenie lex orandi rímskeho obradu,“ uvádza sa v odpovedi, ktorú podpísal sekretár Dikastéria biskup Vittorio Francesco Viola.
Áno, ale…
Dikastérium však súčasne dovolilo slávenie starej omše na žiadosť arcibiskupa v dvoch farských kostoloch svätého Michala a svätého Filipa v Melbourne na obdobie dvoch rokov.. Ak po ich uplynutí bude arcibiskup chcieť pokračovať v slávení omší podľa misála z roku 1962, musí žiadosť podať znova.
Okrem toho Dikastérium stanovilo požiadavku, aby arcibiskup predložil správu o počte zúčastnených veriacich. V správe musí tiež popísať, „aké kroky podnikol, aby priviedol veriacich, ktorí sú pripútaní k predchádzajúcej liturgii, aby slávili liturgiu podľa liturgických kníh reformovaných dekrétom Druhého vatikánskeho koncilu, ktoré tvoria jedinečné vyjadrenie lex orandi rímskeho obradu.“
Vzhľadom na slávenie tradičnej svätej omše v melbournskej katedrále Dikastérium navrhlo, aby príslušná skupina veriacich slávila svätú omšu v súčasnej podobe v latinčine. To sa môže uskutočniť aj na tom istom oltári, ktorý bol určený na slávenie omše v predkoncilovej forme. Sekretár Dikastéria biskup Viola poďakoval arcibiskupovi Comensolimu za jeho žiadosť o dišpenz, keďže tým správne aplikoval nariadenie motu proprio „Traditionis custodes“.
Pripomeňme, že spomínaný dokument Traditionis custodes (Ochrancovia tradície) vydal pápež František v roku 2021 a obmedzil ním slávenie predkoncilovej svätej omše po tom, čo ju jeho predchodca Benedikt XVI v roku 2007 povolil v určitých medziach ako „mimoriadnu formu slávenia omše“. Vo februári 2023 František opäť sprísnil pravidlá. Predovšetkým bolo stanovené, že samotní biskupi nesmú sami vydať povolenie na slávenie predkoncilovej liturgie vo farských kostoloch, ale vyžaduje sa súhlas Svätej stolice.“
Žiaden poklad viery, len zastaraný náter
Za jedného z iniciátorov dokumentu Traditionis custodes sa považuje Andrea Grillo, ktorý je profesorom sviatostnej teológie na pápežskej univerzite Anselmianum v Ríme. V roku 2020 bol jedným zo signatárov otvoreného listu s požiadavkami na riešenie „starej omše“, z ktorých niektoré boli prevzaté do „Ochrancov tradície“.
V nedávnom rozhovore pre blog Missa in latino Grillo znova vysvetlil dôvody svojho odmietavého postoja voči tradicionalizmu. Rozpor vidí už v samotnom sebaoznačení tradicionalistov ako „verných Rímu“ a ich súčasnom odmietaní „rituálneho jazyka“, ktorý Rím stanovil a ktorým je pokoncilová podoba svätej omše.
Profesor Grillo odmietol známy argument, ktorý použil aj pápež Benedikt XVI v roku 2007, keď vydaním apoštolského listu Summorum pontificum značne uľahčil slávenie predkoncilovej svätej omše. Ide o argument, že to, čo bolo posvätné predchádzajúcim generáciám, by malo zostať posvätné aj dnes. Podľa Grilla však tento princíp nepochádza z teológie, ale je živený nostalgickými pocitmi: „Takýto princíp má tendenciu fixovať cirkev na jej minulosť. Nie na ‚depositum fidei‘, ale na náter, ktorý mal v určitom čase.“
Podľa profesora liturgiky súčasnú krízu viery a cirkvi nevyriešia „mŕtve jazyky“ ani dlhé vlečky biskupov. Skutočná tradícia nie je podľa Grilla o minulosti, ale je zameraná na budúcnosť.
Osobitný ordinariát alebo totálny zákaz?
Vzhľadom na túto situáciu, ktorá vznikla následkom spomínaných dokumentov, by Vatikán mohol zriadiť vlastný ordinariát pre „starý rítus“. Tento návrh vyslovil páter Louis-Marie Blignières, bývalý prior Bratstva svätého Vincenta Ferrera v nedávnom rozhovore pre časopis Tu es Petrus, ktorý vydáva francúzska pobočka Kňazského bratstva svätého Petra (FSSP). Takýto ordinariát by mohol fungovať na spôsob vojenských alebo personálnych ordinariátov a mohol by mať stabilnú štruktúru. Kritici toho návrhu však upozorňujú na vytvorenie akýchsi „liturgických get“, čo by značne sťažovalo či dokonca znemožňovalo živý kontakt s ostatnými veriacimi a cirkevnými štruktúrami.
V tradicionalistických kruhoch sa okrem toho šíri v posledných týždňoch neoverená správa o ďalších reštrikciách Vatikánu voči „tradičnej svätej omši“. Je živená obavami, že odporcovia predkoncilovej liturgie chcú využiť zostávajúci čas pontifikátu pápeža Františka, aby ju mohli zakázať úplne. Či je táto obava naozaj opodstatnená, ukáže najbližšie obdobie, možno vraj aj tretie výročie vydania Traditionis custodes 16. júla. Ak by sa obava potvrdila, austrálsky arcibiskup už po dvoch rokoch o ďalšiu výnimku zrejme žiadať nebude.
