11. marec patrí v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi svätému Sofroniovi, jeruzalemskému patriarchovi, ktorý sa narodil okolo roku 560 v sýrskom Damasku do vznešenej rodiny.
Vynikal inteligenciou a filozofickým myslením, a preto ho prezývali „sofista“ – múdry. Čoskoro však pocítil, že intelektuálne poznanie mu nestačí, a začal hľadať hlbšiu, duchovnú múdrosť.
Jeho cesta ho priviedla do Jeruzalema, kde vstúpil do Monastiera svätého Teodóza Veľkého. Tam sa zoznámil s mníchom Jánom Moschom (asi 550 – 619), spolurodákom z Damasku, ktorý sa stal jeho duchovným učiteľom a blízkym priateľom. Od roku 578 spoločne putovali po monastieroch, spoznávali život askétov a zbierali ich príbehy. Tieto duchovné svedectvá neskôr zaznamenali v knihe Leimón (Kvetinová záhrada), ktorá sa stala významným dielom ranokresťanskej literatúry.
Keď Rímsku ríšu zasiahli nájazdy Peržanov, Sofronios a Ján Moschos odišli do Antiochie a neskôr do Alexandrie. Tu sa Sofronios zapojil do boja proti monofyzitizmu, učeniu, ktoré nesprávne tvrdilo, že Kristus mal iba božskú prirodzenosť a ľudská sa v nej rozplynula.
Počas pobytu v Alexandrii nastali u Sofronia vážne problémy so zrakom, no po modlitbách k svätým divotvorcom Kýrovi a Jánovi sa zázračne uzdravil. Z vďačnosti za toto uzdravenie spísal ich životopisy.
Po smrti Jána Moscha sa Sofronios vrátil do Jeruzalema, kde sa v roku 634 stal patriarchom. Jeho úloha však nebola jednoduchá. Musel čeliť ďalšiemu bludu – monoteletizmu, ktorý popieral Kristovu ľudskú vôľu. Sofronios zvolal miestny snem a dôrazne obhajoval pravdu o Kristovi ako o Bohu i človeku s dvoma vôľami — božskou aj ľudskou.
Keď v roku 638 Jeruzalem obliehali arabské vojská. Sofronios napriek nepriaznivým okolnostiam dokázal vyrokovať podmienky kapitulácie, ktoré zaručovali kresťanom určitú mieru ochrany. Keď však videl, ako sväté miesta padli do rúk dobyvateľov, zlomilo mu to srdce a zakrátko ešte v tom istom roku zomrel.
Sofronios po sebe zanechal množstvo významných diel. Okrem Leimónu napísal Výklad liturgie, dôležitý dokument o vtedajších bohoslužbách, a nádhernú modlitbu Veľkého svätenia vody, ktorú východné cirkvi dodnes používajú na sviatok Bohozjavenia 6. januára.
Je tiež autorom viacerých liturgických textov a hymnografických diel, ktoré obohatili poklady kresťanskej spirituality.
Svätý Sofronios, patriarcha Jeruzalema, oroduj za nás!
