Pri výchove detí my rodičia nezriedka zápasíme s netrpezlivosťou. Musím priznať, že ma vyvádza z miery, keď ma dieťa pozýva na nepríjemné cestovanie časom. Znova sa vraciam na začiatok zápasu s povahovými črtami, v ktorom som sa vzhľadom na svoj vek už posunul. Aspoň som si to myslel.
Odhalenie tohto omylu spôsobí, že v našich vzťahoch aj poriadne zaiskrí. Viacerí duchovní autori ponúkajú vysvetlenie, ktoré nás neupokojí hneď. Naopak. Vraj nás na iných vytáča len to, čo je aj v nás samých. A pre lepšiu ilustráciu pridávajú aj príklad z evanjelia, keď za Pánom Ježišom prídu dvaja bratia Jakub a Ján a chcú si vybaviť teplé miestečka v jeho kráľovstve. Rovno po pravici a ľavici. A aká bola reakcia ostatných kolegov? Evanjelista Marek spomína, že boli na opovážlivcov namrzení (porov. 10,41).
Prečo? Lebo oni boli bezúhonní a nič také od Ježiša nežiadali? Čo ak je opak pravdou? Čo ak títo dvaja „priebojní“ bratia len nahlas vyslovili to, čo oni nedokázali? A dôvod mrzutosti ostatných apoštolov bol aj v tom, že ich dvaja kolegovia predbehli.
Možno preto ma niekedy hnevá drzosť kolegu, ktorý si dokázal „vybaviť“ lepšie finančné ohodnotenie. Niežeby som to ja nechcel rovnako. Len som nenašiel odvahu, aby som to vyslovil nahlas. A možno ma v skutočnosti hnevá a mrzí práve toto. Samozrejme, nemusí to byť pravidlom v každej situácii. Už samotná otázka je však cestou k úprimnému sebapoznaniu.
Táto cesta je zároveň cestou k pohľadu, ktorú istí duchovní autori nazývajú „pohľadom včely“ a dávajú ho do protikladu k „pohľadu muchy“. Mucha si vraj vyberá najmä nečistoty, kým včela vyhľadáva sladký nektár kvetov. Podobne si aj človek s pohľadom muchy všíma na iných prevažne nečistotu, kým človek „včela“ hľadá v ľuďoch a situáciách to sladké.
Mucha, alebo včela? Čím budem dnes, je na mojom rozhodnutí.
