María Dolores Rosique je španielska pediatrička a matka štyroch detí, ktorá zviedla náročný zápas s agresívnym rakovinovým ochorením. Hraničná situácia preverila a napokon posilnila jej vieru. A nielen jej. Na ceste k uzdraveniu ju sprevádzal blahoslavený Carlo Acutis, ktorý bude čoskoro svätorečený.
Lola, ako 44-ročnú pediatričku volajú jej známi, si užívala najkrajšie obdobie svojho života po boku manžela Pabla a ich štyroch detí – troch dospievajúcich dcér vo veku 17, 15 a 12 rokov a sedemročného syna. Počas rodinnej dovolenky v talianskom Toskánsku v roku 2022 sa jej život nečakane obrátil naruby.
Už niekoľko mesiacov predtým mala bolesti brucha a podstúpila viaceré vyšetrenia, ktoré však neodhalili žiadnu závažnú chorobu. Počas dovolenky však pociťovala neustálu nepohodu, a keď si raz v noci nahmatala tvrdú hrčku v bruchu, jej inštinkt a profesionálna skúsenosť jej našepkali diagnózu: rakovina.
„Od toho momentu sa náš život zmenil. Prešli sme z raja priamo do pekla,“ spomína Lola v rozhovore pre katolícku tlačovú agentúru ACI Prensa. Keď sa rozhodovali, či okamžite odcestovať späť do Španielska, alebo počkať niekoľko dní, Pablo ju podporil a navrhol, aby sa snažili stráviť zvyšok cesty v pokoji a dôvere v Boha.
Počas cesty do Ríma Pablo rozhodol, že sa zastavia v Assisi. Nebolo to pôvodne v pláne, no s odstupom času si Lola uvedomuje, že to bola Božia prozreteľnosť. Keď sa ocitli v tomto meste svätého Františka, naplnil ju vnútorný pokoj. V uliciach si všimla množstvo obrazov a suvenírov s podobizňou Carla Acutisa, ktorého meno jej bolo matne známe zo školy jej detí. Netušila, že jeho telo sa nachádza v blízkej svätyni.
Hoci sa Lola pre vyčerpanie najprv kostol zdráhala navštíviť, na prehováranie detí tam napokon šli. So slzami v očiach adresovala Lola blahoslavenému Carlovi svoju žiadosť: „Carlo, neviem, prečo som tu, ale Boh to vie. Musím prosiť o orodovanie cez teba, pretože ty si ma sem priviedol.“ Jej hlavná prosba nesmerovala k zázračnému uzdraveniu. Túžila po tom, aby jej ochorenie nebolo natoľko vážne, že ju pripraví o možnosť vidieť vyrastať svoje deti.
Keď chrám opúšťala, pocítila niečo, čo si nevedela vysvetliť. „Zrazu ma prestalo bolieť brucho, cítila som sa silná. Myslím, že to bol Boží dotyk, ktorým mi chcel povedať: ‚Buď pokojná, nie si sama. Nech sa stane čokoľvek, nie si sama,‘“ spomína s odstupom času Lola. Zároveň ju vtedy naplnila nečakaná istota: uzdraví sa.
Po návrate do Španielska absolvovala vyšetrenia, ktoré potvrdili prítomnosť rozsiahleho nádoru v oblasti vaječníka, ktorý sa rozšíril do brušnej dutiny. Diagnóza bola spočiatku neúprosná. Lekári jej dávali 6 mesiacov až rok života. Lola sa však rozhodla bojovať.
Počas operácie sa s prekvapením zistilo, že nádor nepochádzal z vaječníka, ale z apendixu, teda slepého čreva. Tento typ rakoviny mal omnoho lepšiu prognózu. Medzičasom sa vytvorila rozsiahla modlitebná reťaz. Ľudia, ktorých dovtedy nepoznala, sa modlili za jej uzdravenie. Jej rodina dostala do daru relikviu Carla Acutisa, ktorá ju sprevádzala počas liečby.
Dnes, dva roky po diagnóze, je Lola zdravá a vrátila sa do normálneho života. Každý deň začína svätou omšou a s manželom sa viac zameriava na duchovný život ich rodiny. V srdci si nesie Carla Acutisa ako „svojho syna v nebi“ a snaží sa šíriť jeho odkaz medzi ľuďmi.
„Vždy hovorím, že choroba, ktorú som prekonala, mi priniesla viac dobrého než zlého. Jednou z týchto vecí je posilnenie mojej viery. Dnes viem, že bez Pána nie som ničím a nemôžem sa dostať nikam.“
Skutočným zázrakom nie je pre Lolu len jej fyzické uzdravenie, hoci aj to vníma ako veľké požehnanie. „Predovšetkým je tu duchovný vplyv, ktorý to malo na mňa, moju rodinu a mnoho priateľov, ktorí boli ďaleko od Pána. Vďaka tejto skúsenosti sa mnohí vrátili k Bohu. A nemohla by som byť šťastnejšia, pretože toto je ten pravý zázrak,“ uzatvára vďačná Lola.
Podľa katolíckej tlačovej agentúry ACI Prensa spracovala Tatiana Čižiková.