Niektoré správy si pýtajú viac než len letmú poznámku, pretože to, čo sa skrýva pod ich povrchom, otvára hlbšie otázky. Tak je to aj v prípade aktuálneho diania v Bazilejskej diecéze, o ktorom informoval portál swisskath.ch.
Došlo tam totiž k nevídanej situácii: riaditeľ pastorálnej oblasti si nechal úradne zmeniť meno aj pohlavie. Biskup i miestna cirkev to „vzali na vedomie s rešpektom“. V preklade: rešpektovali štátne zákony a nijako nezasiahli.
Citovaný generálny vikár Markus Thürig to označil za dodržanie zákonných rámcov. Portál však zároveň upozorňuje na vážnejšie súvislosti – pýta sa, ako sa takýto krok zlučuje s vierou a morálnym učením Cirkvi. Článok pritom nejde do útoku, zachováva si citlivý tón, s poznámkou, ktorá znie ako tichý alarm:
„Mnohí cirkevní pracovníci už dávno tvrdia, že učenie Katolíckej cirkvi pre nich nie je záväzné. V mene synodálneho procesu volajú po decentralizácii – aby si každá diecéza mohla vytvoriť svoju vlastnú cirkev, so svojím vlastným magistériom.“
Je to len ojedinelý opis situácie vo Švajčiarsku? Podobná veta by pokojne mohla byť napísaná aj o Nemecku.
V Hamburgu nedávno predstavili novú rámcovú koncepciu sexuálnej výchovy pre katolícke školy. Má to však háčik. Jej obsah je v ostrom rozpore s kresťanskou antropológiou. Zatiaľ čo Cirkev učí o komplementárnosti muža a ženy a o pravde manželskej lásky, nový dokument hovorí o podpore „rozličných identít a orientácií“. Sexualita je v ňom prezentovaná ako neobmedzene pozitívna súčasť ľudského života – bez výhrad, bez odkazov na učenie Cirkvi, bez zmienky o manželstve.
A aby toho nebolo málo, na oficiálnej stránke arcidiecézy sa hovorí o „vedeckých poznatkoch spojených s evanjeliovým pohľadom na jednotlivca“. Kde sa však tento evanjeliový pohľad v 33-stranovom dokumente nachádza, zostáva záhadou aj po dôkladnom prečítaní.
Zaujme vyhlásenie vedúceho školského oddelenia, podľa ktorého sa zmenili nielen ľudské životy, ale aj teológia. Akoby učenie Cirkvi bolo niečím, čo sa dá meniť ako školské osnovy. V skutočnosti je celý rámcový koncept postavený na teóriách Helmuta Kentelera a Uweho Sielera – čo je samo osebe škandál, keďže ide o kontroverzné osobnosti v oblasti sexuálnej pedagogiky.
Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Absolventi katolíckej školy Sophie-Barat napísali otvorený list riaditeľovi školského odboru. Kritizujú v ňom dokument ako neakceptovateľný a protirečiaci záväznému učeniu Katolíckej cirkvi.
Zarážajúce je, že sú to práve cirkevní zamestnanci, ktorí otvorene presadzujú myšlienky odporujúce katolíckej viere. Pritom nejde už len o interpretácie, ale o zámerné vytváranie paralelného učenia, ktoré si robí nárok na pečiatku katolicity.
Kritici sa obávajú, že ak cirkevné autority dokument nestiahnu a nezdôrazní sa platnosť katolíckeho učenia vo svojej diecéze, bude to tichý, ale jasný súhlas s rozchodom s Rímom. Už od začiatku preto mnohí varovali, že takzvaná Nemecká synodálna cesta vytvára prostredie, kde si miestni úradníci môžu vytvárať vlastné učenie. Pod rúškom participácie sa zavádza nová autorita, ktorá podkopáva vieru – bez zodpovednosti, bez biskupskej korekcie.
Ako príklad sa uvádza nový pracovný poriadok, ktorý už umožňuje všetkým cirkevným zamestnancom žiť v akomkoľvek vzťahu – aj homosexuálnom, aj mimomanželskom – bez akýchkoľvek následkov. Článok 7, odsek 2, veta 3 to hovorí jasne: intímny život je „vyňatý z právneho hodnotenia“. A to sa týka tak laických zamestnancov, ako aj učiteľov náboženstva, ktorí na učenie potrebujú kanonickú misiu.
Do tejto situácie je dôležité nechať zaznieť slová pápeža Benedikta XVI., ktorý – majúc pred očami situáciu Cirkvi v svojej rodnej krajine – zdôrazňoval, že spása nespočíva vo vytvorení vlastnej cirkvi. Skôr ide o to, aby sme sa prehĺbili v tej Kristovej.
