20. februára si Rímskokatolícka cirkev pripomína svätých Františka a Hyacintu Martovcov, dvoch pastierikov z portugalskej Fatimy, ktorým sa v roku 1917 zjavovala Panna Mária.
František sa narodil v roku 1908 a jeho sestra Hyacinta o dva roky neskôr. Ich rodná dedina Aljustrel ležala neďaleko portugalského mesta Fatima. Od malička sa súrodenci učili postarať sa jeden o druhého a často trávili čas so svojou sesternicou Luciou dos Santos, ktorá im rozprávala o Ježišovi. Tak ako mnohé iné deti, aj oni pásli ovce a popritom sa hrali.
Práve týmto trom deťom sa od 13. mája do 13. októbra 1917 viackrát zjavila Panna Mária zjavila a vyzývala ich: „Modlite sa, veľa sa modlite a prinášajte obety za hriešnikov, lebo mnohé duše idú do pekla, pretože niet nikoho, kto by sa za ne obetoval a modlil.“
Ich videnia vyvolali vlnu odporu. Ľudia im neverili, obviňovali ich z klamstva. Deti zažili posmech, vyhrážky, ba dokonca krátke uväznenie zato, že rozprávali, čo videli a počuli. S pokojným srdcom hovorili: „Ak nás zabijú, nevadí; pôjdeme do neba.“
František bol dieťa tichej modlitby. Po zjaveniach často trávil hodiny v kostole pred Eucharistiou. Pociťoval hlbokú túžbu potešiť Ježiša, ktorý je tak veľmi urážaný hriechmi sveta. Raz sa ho sesternica Lucia opýtala: „Čo chceš viac, potešiť Pána, alebo obrátiť hriešnikov?“ Odpovedal: „Chcem potešiť Pána… nevidela si, aká smutná bola Panna Mária, keď nám povedala, že ľudia by už nemali urážať Boha? Najskôr chcem utešiť Pána a potom obrátiť hriešnikov, aby ho už neurážali.“
Hyacinta bola zase horlivou dušou, ktorá ponúkala všetky svoje bolesti a obety za obrátenie hriešnikov. Často sa modlila za Svätého Otca, ktorého uzrela vo videní, ako trpí. Každý deň sa zastavila v kostole, aby pozdravila Ježiša v Eucharistii, a túžila prijímať sväté prijímanie čo najčastejšie.
Po zjaveniach sa František a Hyacinta nakazili španielskou chrípkou, ktorá v tom čase zasiahla Európu. František zomrel 4. apríla 1919 vo veku necelých 11 rokov po tom, čo sa dôkladne pripravil na prvú svätú spoveď a prijímanie. S pokojom v srdci povedal: „Idem do neba a budem sa veľa modliť za vás a za obrátenie hriešnikov.“
Hyacinta trpela dlhšie. Svoje bolesti obetovala za hriešnikov a za úctu k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Pred smrťou v nemocnici v Lisabone 20. februára 1920 vo veku sotva 10 rokov zanechala posolstvo: „Povedzte všetkým, že Boh nám udeľuje milosti skrze Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Nech ju prosia o pokoj, lebo Srdce Ježišovo chce, aby sa jeho Matka ctila spolu s ním.“
Telá Františka a Hyacinty sú dnes uložené v Sanktuáriu Panny Márie Fatimskej. Pri exhumácii Františkovho tela sa našiel jeho ruženec pevne ovinutý okolo prstov. Telo Hyacinty našli po 15 rokoch neporušené.
Blahorečil ich pápež Ján Pavol II. 13. mája 2000 vo Fatime a svätorečil pápež František 13. mája 2017 rovnako vo Fatime pri 100. výročí prvého fatimského zjavenia.
Žilinský biskup Tomáš Galis daroval v roku 2019 relikvie svätých detí Kostolu Panny Márie Fatimskej v Rudinskej na Kysuciach. Na Slovensku sa okrem neho nachádza ďalších 12 kostolov s týmto patrocíniom.
Odkaz svätých detí Františka a Hyacinty zostáva aktuálny aj dnes: modlitba, pokánie a dôvera v Božiu milosť sú cestou k záchrane duší a pokoju vo svete. Nech nás ich príklad povzbudí k väčšej oddanosti Bohu a Panne Márii.
