V dnešnom evanjeliu zaznieva aj veta, že sme cennejší ako vrabce. Vrabec, ako najlacnejší obetný vtáčik pre najchudobnejších. Dva vrabce, ktoré sa predávali za halier. Vrabec mal nanajvýš tak symbolickú hodnotu.
„Vy ste cennejší ako mnoho vrabcov!“ hovorí Ježiš svojim učeníkom. Čo oni na to? Vyvaľujú oči. Alebo sa rozosmejú? Evanjelium nehovorí o tom, či sa Ježiš smial, ale toto prirovnanie napovedá, že bol veľmi dobrým spoločníkom a mal zmysel pre láskavý a iskrivý humor.
Okrem toho sa v celom evanjeliu popri všetkých zázrakoch a veľkých dejinných veciach odohráva jeden pozoruhodný fenomén. Totiž apoštoli nerozumejú ničomu z toho, čoho sú svedkami. Zažívajú to, prežívajú… Keď sa to deje, zdá sa im to prirodzené, normálne. Keď to majú vysvetliť alebo zopakovať, sú bezradní ako malí chlapci.
Zato im však nechýba sebavedomie. Sporia sa o to, kto bude sedieť v Ježišovej sláve po jeho pravici i ľavici, šuchoria sa ako vrabce, kasajú sa, kto má Ježiša radšej.
Aj v tomto prípade sa museli pretekať, handrkovať sa o to, kto je múdrejší. Možno sa niektorý z rybárov chcel rovnať svojmu Učiteľovi, alebo ho poúčal, a preto zazneli slová, že „žiak nie je nad učiteľa“.
Takí sme my ľudia. Vrabčiaci nafúkaní! Aj Boha by sme poúčali o tom, kým vlastne je a ako by sa mal definovať.
Ale späť k vrabcom. Raz som mal prehovoriť na istom zhromaždení, kde bolo veľa dôležitých ľudí. Z kultúry, z cirkvi, z politiky.
Čo povedať takým váženým, vznešeným a vzdelaným ľudom? Pomodlil som sa: „Bože, prosím, pomôž mi s tým,“ otvoril som Písmo a tam inkriminovaná pasáž s vrabcami…
Tak som na zhromaždení povedal, aké slovo som pre nás všetkých našiel v Písme, že sa nemáme báť, že nemáme byť zachmúrení a ustarostení, že sme cennejší ako mnoho vrabcov.
Reakcia bola rozpačitá. Bolo zrejme trúfalé pripomínať takú banalitu takým dôležitým osobám…
Ale pozor, ani vrabce už nie sú tým, čím bývali. Výrazne ich ubúda a ich cena sa zvyšuje. Môže sa stať, že o pár rokov bude mať vrabec cenu zlata. Vtedy aj my nafúkanci uznáme: „Presne tak! Teraz už sme cennejší než mnoho vrabcov…“
