Svätá Nina (gruzínsky Nino), ktorú si 14. januára pripomína Gréckokatolícka cirkev, je uznávaná ako patrónka Gruzínska. Jej život, ktorý sa prekrýval s obdobím vlády cisára Konštantína Veľkého (306 – 337), bol spojený s cnosťami, sprevádzaný zázrakmi a misionárskou službou, ktorá zásadne ovplyvnila históriu a duchovný vývoj tejto kaukazskej krajiny.
Podľa jednej z legiend Nina, príbuzná svätého veľkomučeníka Juraja (asi 275 – 303), pochádzala z kapadóckeho mesta Kolastra, kde sa narodila okolo roku 296. Otec Zabulon, rímsky vojenský veliteľ, a matka Sosana, sestra jeruzalemského patriarchu Juvenala, ju vychovávali v kresťanskej viere. Keď mala dvanásť rokov, rodičia opustili svetský život, predali majetok a presťahovali sa do Jeruzalema. Otec vstúpil do jedného z monastierov pri rieke Jordán, zatiaľ čo matka bola vysvätená za diakonku. Nina zostala v starostlivosti staršej kresťanky Sáry Niafory.
Po niekoľkých rokoch Nina zatúžila odísť do Ibérie (dnešné východné Gruzínsko), aby hľadala Kristovu tuniku, ktorá sa tam podľa kroniky sýrskeho ortodoxného patriarchu Michala Veľkého (1166 – 1199) dostala vďaka stotníkovi Longínovi a migrujúcej židovskej komunite. Vo sne sa jej zjavila Bohorodička, ktorá ju povzbudila: „Vezmi si tento kríž, on ti bude štítom a hradbou proti všetkým napadnutiam nepriateľov viditeľných i neviditeľných. Choď do Iberskej krajiny, zvestuj tam sväté evanjelium Ježiša Krista a ja budem tvojou ochrankyňou.“ Keď sa prebudila, mala v ruke kríž, ktorý sa dnes nachádza v Sionskom katedrálnom chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Tbilisi.
Patriarcha Juvenal jej dal požehnanie na misionársku cestu. Po príchode do Ibérie okolo roku 320 s veľkým smútkom sledovala, ako sa miestny ľud, ktorý vyznával zoroastrizmus, trasie pred modlami. Preto sa modlila: „Ó, Pane, zošli svoje milosrdenstvo na tento národ, aby všetky národy oslavovali teba samotného, jediného pravého Boha skrze tvojho Syna Ježiša Krista.”
Jej modlitby boli vypočuté, keď počas jedného z pohanských sviatkov silná búrka zničila modloslužobné idoly. Tento jav vzbudil medzi miestnymi obyvateľmi veľký rešpekt. Jej ohlasovanie evanjelia sprevádzali zázraky a uzdravenia, čo spôsobovalo časté konverzie na kresťanstvo.
To bol aj prípad ťažko chorej kráľovnej Nany (292 – 361), ktorá sa uzdravila vďaka Nininej modlitbe. Kráľ Mirian III. (284 – 361) rozhodnutie svojej manželky spočiatku nezdieľal. Avšak keď sa počas lovu stratil v hustej tme (v ten deň nastalo zatmenie Slnka) a jeho pohanskí bohovia mu nepomohli, obrátil sa k Nininmu Bohu s prosbou o pomoc. Jeho modlitba bola vypočutá: tma ustúpila a kráľ bol zachránený. S touto skúsenosťou sa rozhodol prijať krst a prisľúbil šíriť vieru v celom kráľovstve, čím sa spečatila cesta Gruzínska k vyhláseniu kresťanstva za štátne náboženstvo v roku 337.
Nina sa pričinila o postavenie prvého chrámu v Mcchete, hlavnom meste ríše, a žila potom po nejaký čas v jaskyni nad mestom. Poslednú časť života však strávila vo východnejšie položenom Bodbe, kde sa jej pozemská púť skončila okolo roku 335.
Prakticky obratom sa začalo jej uctievanie. Na jej počesť kráľ Mirian postavil malý monastier s chrámom zasväteným svätému veľkomučeníkovi Jurajovi, patrónovi Gruzínska, kde je jej hrob dodnes sprístupnený k úcte veriacich. Veľký monastier v Bodbe, postavený medzi 9. a 11. storočím a zasvätený svätej Nine, je jedným z najposvätnejších miest Gruzínska.
Asi 3 km od monastiera bola v 90. rokoch 20. storočia postavená Kaplnka svätých Zabulona a Sosany, v ktorej sa nachádza Prameň svätej Niny, ktorý podľa miestnej legendy vznikol na Ninin príhovor a o ktorom sa verí, že má liečivú silu.
Atribútom svätice sa stal kríž vytvorený z vetiev vínnej révy a zviazaný prameňom jej vlasov.
