Pravidelnou súčasťou pápežových ciest býva aj jeho stretnutie so spolubratmi zo Spoločnosti Ježišovej. Túto tradíciu neporušil Svätý Otec ani počas svojej ostatnej zahraničnej cesty do ázijských krajín. Záznam z obsahu stretnutí priniesol známy jezuitský časopis La Civiltà Cattolica.
Na nunciatúre v indonézskej Jakarte pápeža potešilo, že medzi dvoma stovkami prítomných jezuitov bola asi tretina začínajúcich študentov. Po úvodnom krátkom pozdrave ich Svätý Otec pozval, aby mu kládli otázky. Hneď na prvú otázku, ako čeliť súčasnému svetu, pápež jezuitov vyzval, aby robili „hluk“, ktorý prirovnal k hluku po zostúpení Svätého Ducha, ako to zaznamenávajú Skutky svätých apoštolov. Svätý Duch nenecháva podľa pápeža veci stáť na mieste a to je všeobecná odpoveď, ako čeliť aktuálnym výzvam.
Citujúc výroky bývalého generálneho predstaveného jezuitov otca Pedra Arrupeho pápež pripomenul to hlavné – modlitbu. Na ilustráciu opísal prítomným aj svoj deň, keď sa už o piatej ráno začína modliť breviár a potom pridá aj ruženec. Modlitba sprevádza aj ďalšie okamihy dňa hlavy Katolíckej cirkvi, ktorá sa priznala, že pri modlitbe niekedy zaspí. „Je to znak toho, že s Pánom je mi dobre,“ zhodnotil pokojne pápež a dodal: „Modlitbou oddychujem.“
Pri téme medzináboženského dialógu prišla z publika konkrétna zmienke o kresťanoch v Pakistane, ktorí trpia prenasledovaním. Svätý Otec pripomenul, že kresťan je povolaný byť „martýrom“, teda svedkom, pričom má vždy uplatňovať dva postoje súčasne – odvahu a obozretnosť. Ako príklad uviedol takmer desaťročie väznenú pakistanskú kresťanku Asiu Bibi a jej dcéru, ktorá jej tajne nosila Eucharistiu.
Pri stretnutí na nunciatúre v prevažne katolíckom Východnom Timore pápež pripomenul jezuitom nebezpečenstvo klerikalizmu po tom, čo tento impulz prišiel z publika. Pontifex začal Vatikánom, kde sa podľa jeho najvyššieho predstaveného začínajú klerikálne štruktúry pomaly meniť. „Klerikalizmus je jedným z najjemnejších prostriedkov, ktoré diabol používa. Otec de Lubac na posledných stránkach svojej knihy Meditácie o Cirkvi rozpráva o ‚duchovnej svetskosti‘. A hovorí, že je to to najhoršie, čo sa Cirkvi môže stať, ešte horšie ako časy konkubín pápežov,“ uviedol pápež, podľa ktorého je táto duchovná svetskosť najhoršou chorobou klerikov. „Byť pastierom ľudu“ – to je podľa pápeža spôsob, ako túto pliagu prekonať.
Pri pastoračných otázkach pápež znova pripomenul hermeneutický kľúč na pochopenie svojho pontifikátu – Evangelii Gaudium, prvú apoštolskú exhortáciu z roku 2013. Pri praktických otázkach opäť neobišiel povestných osem minút, čo je podľa neho dĺžka dobrej kázne. Pri otázkach o spovedi sa zas vyznal, že počas 53 rokov svojho kňazstva neodmietol dať rozhrešenie, aj keď nebolo kompletné. „Nerobme, prosím, zo spovednice psychiatrickú ambulanciu ani z nej nerobme súd,“ vyzval pápež (nielen) svojich spolubratov.
V Saint Francis Xavier Retreat Centre v Singapure napokon Svätý Otec zopakoval svojim spolubratom nepretržité poslanie Spoločnosti Ježišovej od jej založenia – „inkulturovať vieru a evanjelizovať kultúru“.
