V utorok 19. augusta sa v Ríme začala jubilejná púť Kňazského bratstva svätého Pia X., komunity známej svojím nesúhlasom so zmenami prijatými počas Druhého vatikánskeho koncilu a svojou obranou tradičnej latinskej omše.
Kým pre väčšinu pútnikov je osobitným vrcholom stretnutie s pápežom, v programe Bratstva meno Leva XIV. nefiguruje. Dôvod je jednoduchý: kánonické postavenie Bratstva zostáva nejasné a všetky doterajšie pokusy o dohodu s Vatikánom stroskotali, neraz až v poslednej chvíli. Zaujímavosťou však je, že práve počas posledného Jubilejného roka v roku 2000 došlo k miernemu priblíženiu. Je otázne, či sa podobný posun udeje aj tentoraz.
Silná základňa, no chýbajú biskupi
Vo vnútri Bratstva silnie tendencia, aby sa otázka zblíženia s Vatikánom posunula. Spoločnosť síce disponuje dostatkom mladých kňazov, no kritickým problémom je nedostatok biskupov, ktorí by mohli zabezpečiť vysvätenie dorastu. Zo štyroch biskupov vysvätených v roku 1988 bez súhlasu pápeža zostávajú nažive iba dvaja: Bernard Fellay (1958) zo Švajčiarska a Alfonso de Galarreta (1957) zo Španielska, ktorý navyše čelí zdravotným problémom.
Organizácia pritom pôsobí na celom svete. Má desiatky pobočiek a štyri semináre – v Nemecku, Švajčiarsku, Argentíne a USA. V nich sa pripravujú kandidáti na kňazstvo, ktorí postupne prijímajú nižšie svätenia až po kňazské. V Katolíckej cirkvi ich však môže udeľovať len biskup a to platí aj pre samotnú biskupskú vysviacku.
Rozchod, ktorý zanechal rany
Práve nelegitímne svätenia viedli v roku 1988 k definitívnemu rozkolu medzi Bratstvom a Vatikánom. Kňazské bratstvo svätého Pia X. založil francúzsky arcibiskup Marcel Lefèbvre päť rokov po skončení Druhého Vatikánskeho koncilu v reakcii na liturgickú reformu, ktorú členovia vnímali ako neprípustný zásah do liturgie. Keď o 18 rokov neskôr vysvätil arcibiskup Lefèbvre ďalších štyroch biskupov bez pápežského mandátu, znamenalo to podľa platného kánonického práva automatickú exkomunikáciu svätiteľa aj vysvätených.
Pápež Benedikt XVI. túto exkomunikáciu v roku 2009 síce zrušil, no plné obnoveniu jednoty sa doposiaľ nepodarilo.
Medzitým dvaja z týchto biskupov zomreli: Tissier de Mallerais vlani v októbri a Richard Williamson, ktorý bol už v roku 2012 vylúčený z Bratstva za popieranie holokaustu, tento rok v januári. Budúcnosť spoločenstva tak znovu otvára otázku, ako zabezpečiť biskupské a kňazské vysviacky.
Premárnená šanca s pápežom Františkom?
Nie je známe, či pred smrťou pápeža Františka prebehli rokovania o tejto téme. Vatikánske zdroje však naznačili, že Bratstvo možno premárnilo šancu aspoň na neoficiálnu dohodu o biskupských vysviackach. Práve za pontifikátu pápeža Františka došlo k určitému priblíženiu a k osobným kontaktom, ktoré mohli otvoriť cestu k riešeniu. Pozorovatelia pochybujú, že by sa pápež Lev XIV. na začiatku svojho pontifikátu chcel púšťať do riešenia takej citlivej otázky, ktorá v Cirkvi stále vyvoláva napätie.
Napriek neistému postaveniu Bratstvo počas Svätého roka demonštruje svoju prítomnosť priamo v Ríme. Očakáva sa približne 4 000 pútnikov. V utorok sa zhromaždili v pápežskej Bazilike Santa Maria Maggiore, kde je pochovaný pápež František. V stredu ich program pokračuje svätou omšou, ktorú bude celebrovať generálny predstavený Bratstva Davide Pagliarani, a následnou návštevou Lateránskej baziliky – katedrály rímskeho biskupa.
Vo štvrtok plánujú procesiu z Anjelského hradu do Baziliky svätého Petra. Táto udalosť bude pritom jedinou oficiálnou návštevou Bratstva vo Vatikáne počas jubilejnej púte.
