Každý kresťan je Ježišovým učeníkom. Istý teológ spomínal, že ako kresťania si máme dávať pozor na to, ako žijeme, čo robíme a ako sa vyjadrujeme. Pre druhých, pre neveriacich totiž môžeme byť jedinými kresťanmi, ktorých v živote stretnú, a podľa nás budú potom posudzovať všetkých kresťanov, celú Cirkev.
Toto je veľmi ťažká výzva. Keď by som mal niekoho pozvať, aby šiel so mnou a podľa môjho vzoru sa stal kresťanom, čo by som mu ukázal? Niečo tragické, smutné, smiešne, komické, absurdné? Čakal apoštola, našiel povaľača… Niekoho, kto sa občas prežehná a občas ide do kostola? Alebo by našiel človeka planúceho plameňom viery, človeka, ktorý kŕmi hladných a navštevuje chorých? To nie je otázka len pre mňa samotného. To je otázka, ktorú by si mal položiť každý veriaci.
Iný teológ zase vravel, že každý veriaci by mal byť schopný napísať svoje vlastné evanjelium. Každý kresťan by mal vedieť opísať svoj život s Ježišom a to, ako v ňom Ježiš pôsobil. To je, myslím, celkom schodná cesta, na každý pád jednoduchšia ako vydávať spomenuté osobné svedectvo života.
Musíme mať na zreteli, že neveriaci sú často viac veriaci ako my veriaci. Oni totiž veria, že veriaci musia byť rovno svätí a musia dodržiavať Desatoro a žiť cnostným životom. Ale to je omyl. Aj my veriaci môžeme byť pekní vagabundi, a predsa sa hlásime k Ježišovi.
Potom je tu fenomén toho, že ľudia si zbožšťujú druhých ľudí. Trebárs aj pápeža. V kondolenčnej knihe, kde ľudia písali zosnulému pápežovi Františkovi odkazy, som zazrel formuláciu: „Kvôli vám som začal chodiť do kostola. Teraz už chodiť nebudem.“
Je to smutné svedectvo o tom, čo kto čaká v kostole. Niekto tam čaká pekné pesničky, usmiateho kňaza, na konci kázne vtip, po bohoslužbe agapé… Kto omši rozumie, hľadá tam Pána Ježiša Krista.
No a teraz aktuálna poznámka. Na Aljaške sa stretol ruský prezident Putin s americkým prezidentom Trumpom. Obaja deklarujú svoju príslušnosť ku kresťanstvu. Trumpa podporila veľká časť amerických katolíkov i protestantov. Po atentáte, keď mu guľka oškrela ucho, sa objavili heslá: „Boh zachránil Trumpa, Trump zachráni Ameriku.“
Putin sa teraz na Aljaške stretol aj s pravoslávnym arcibiskupom a na znak rešpektu si vymenili ikony. Ruský prezident daroval arcibiskupovi Aleximu ikonu svätého Hermanna Aljašského. Arcibiskup Alexi dal ruskému prezidentovi ikonu, ktorú dostal pri biskupskom svätení, čiže ikonu, ktorá mu je nadovšetko vzácna. Neskôr sa ruský prezident zastavil na hroboch ruských letcov a pred objektívmi celého sveta sa prežehnal ako pravoslávny kresťan…
Toto všetko sú kresťania. Sme teda na jednej lodi?
Kamarát, veriaci katolík a odborník na politiku, mi vraví, že tomu nerozumiem, že to je geopolitika, že sú to veľkí hráči… Že tu nemôžem uplatňovať osobné kritériá, že takéto otázky si ani nemám klásť, že sa za „kráľov a vládcov“ mám radšej modliť, a nie ich súdiť.
Čo mi „človeku milión“ v mlynčeku dejín zostáva? Zas len ten ukrižovaný chlap, ktorého výkrik radikálnej lásky prežiaril dejiny ľudstva.
A hlave mi znejú slová žalmu: „Nespoliehajte sa na kniežatá, ani na ľudí vôbec… Oni pomôcť nemôžu…“
Je to pravda. Ak by som sa na nich spoliehal, ak by som veril v človeka, už dávno som ateistom.
