„Keď skupina kresťanov stála pred canterburskou katedrálou v chladný februárový večer, spievali hymny a modlili sa a odprosovali za takzvané ‚tiché diskotéky‘, ktoré sa konali v tomto posvätnom priestore, bolo im povedané, že reagovali prehnane,“ upozornil žurnalista Philip Campbell v renomovanom britskom periodiku Catholic Herald.
Oficiálne vyhlásenia hovorili, že išlo len o „tichú diskotéku“, ktorá pomôže prilákať ľudí, a katedrála potrebuje peniaze. Katolíci boli uzemnení vysvetlením, že to aj tak nie je ich vec. Kompetentná je totiž Anglikánska cirkev.
„Tiché diskotéky“ viedli k hlasným protestom. Napriek petícii s viac než 3 000 podpismi sa „v canterburskej katedrále na sviatok Nanebovzatia Panny Márie konala ďalšia diskotéka spolu s desiatkami podobných podujatí po celej krajine,“ pohoršuje sa Campbell. Konkrétne uvádza miesto posledného odpočinku Kataríny Aragónskej peterboroughskú katedrálu, ktorá bude v novembri hostiť nie jednu, ale hneď dve klubové noci. Prvé podujatie – Ibiza Classics – plánované na deň Pamiatky zosnulých už ani nezastiera, že by malo ísť o „tichú diskotéku“.
Autor poukazuje na legislatívnu situáciu, podľa ktorej je v Anglicku a Walese na zmenu využitia budovy potrebné stavebné povolenie na „významnú (podstatnú) zmenu využitia“. Tento prostriedok má miestnej komunite umožniť vyjadriť sa a vzniesť prípadné námietky. Toto nariadenie uznáva, že budova a to, čo s ňou jej vlastník robí, má významný vplyv na okolitú komunitu.
Z tohto pozadia Campbell kritizuje Anglikánsku cirkev, že toto nariadenie nerešpektovala pred tým, ako posvätné priestory zmenila na zábavné. „Prečo máme zákon, ktorý bráni obchodníkovi zmeniť svoj obchod na dom, ale umožňuje Anglikánskej cirkvi premeniť starobylé katedrály na nočné kluby bez konzultácie s jedinou osobou?“ pýta sa rozhorčene autor.
Podobnou cestou sa vydala aj manchesterská katedrála. Na svojej webovej stránke sa dokonca prezentuje ako „ideálne miesto na usporiadanie množstva rôznorodých podujatí, koncertov, predstavení značiek, konferencií a intímnych kulinárskych a veľkolepých galavečerov“.
Začiatkom tohto roka katedrála hostila „rockovú skupinu Corpus Delicti, ktorej texty piesní sú také vulgárne, že patria skôr do Danteho siedmeho kruhu pekla než do katedrály z 15. storočia,“ sťažuje sa ďalej Campbell.
V závere svojho článku Campbell vysvetľuje, že starobylé katedrály znamenajú pre Angličanov veľa. Sú „hlboko prepojené s históriou a identitou národa“ a slovami Rogera Scrutona predstavujú „symbol kontinuity v rýchlo sa meniacom svete“.
Novinár uzatvára svoj komentár poukázaním na to, že „tieto budovy“ majú „posvätnú kvalitu najmä pre katolíkov. Obsahujú veľa pamiatok a v priebehu storočí boli miestom konania mnohých svätých omší.“ Citujúc znova Scrutona zdôrazňuje autor duchovný rozmer svojho protestu a vyzdvihuje kostoly vzhľadom na „nahromadené modlitby generácií, tiché svedectvo viery, ktoré pretrvalo stáročia nepokojov a zmien“.
(catholicherald.co.uk)
