V istú sobotu kráčal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“ On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“ I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“ (Mk 2,23-28)
Dodržiavanie predpisov a pravidiel môže byť také úzkostné ako zatvorený akordeón, alebo také „slobodné“ ako roztiahnutá harmonika. Ani jedno nie je ok. Prikázania Božie sú na pomoc človeku, aby nezahynul, aby sa nezranil, ale určite nie, aby nás terorizovali.
Jednak hovoria o vzťahu a rešpekte k Bohu, ktorý nás miluje ako otec, ale tiež o vzťahu medzi nami ľuďmi. Isto sme neprevzali a ani nedodržiavame všetky prikázania Starého zákona, ktoré boli pre dobro židovského národa. Ježiš nám priniesol „Nový zákon“. On je Boh, Boží Syn, on je zákonodarca a predstavuje nám Boha ako Otca, Lásku. Sobota je na oddych pre človeka; pre nás kresťanov nedeľa.
V komentári Jeruzalemskej biblie k veršu 23 stojí, že podľa Marka „hriech nespočíva v tom – ako u Matúša a Lukáša –, že trhali klasy, aby zahnali hlad, ale v tom, že ich trhali, aby si urobili cestu. Keď Marek predstavil celú vec takto, chcel prípad priblížiť čitateľom, ktorí málo poznali židovskú kazuistiku: tak, ako bolo jasné, že odtrhnúť nejaký ten klas by neznamenalo ‚žať úrodu‘, ani prechod cez pole úrodu nezničil.“
Netreba sa držať litery, ale ducha evanjelia. Vždy budú medzi nami takí, ktorí budú poukazovať len na naše chyby. Napriek tomu môžeme ostať slobodní a zároveň rešpektovať Boha. On nás nepotrebuje „nachytať na hruškách“, ale chce, aby sme boli šťastní a slobodní a zároveň milovali jeho i bratov.
A to je program na celý život: cesta spoznávania pravdy o sebe, o blížnom a o Bohu, ktorý je Láska. Ja som sa už našiel v role zákonníka a farizeja, tiež v topánkach hriešnika a teraz sa učím byť ako Milosrdný Boh Otec. Mám čo robiť do konca života…!
