Keď sa Antonia Salzano 7. septembra so svojou rodinou zúčastnila vo Vatikáne na kanonizácii svojho syna Carla Acutisa, jej srdce napĺňali spomienky a vďačnosť. Jej syn, ktorý zomrel vo veku 15 rokov na leukémiu, sa stal svätým a jeho život dnes inšpiruje milióny ľudí po celom svete. Antonia, známa svojou pokorou a pokojom, otvorene hovorí o tom, aké je to byť matkou svätca, aj o tom, ako možno nájsť nádej po strate dieťaťa.
V novodobých dejinách Cirkvi nie je veľa matiek, ktoré by zažili, že ich dieťa bolo vyhlásené za sväté. Pred Antoniou Salzano to bola Assunta Carlini Goretti, matka svätej Márie Goretti, ktorá sa v roku 1950 zúčastnila na kanonizácii svojej dcéry.
Dar, ale aj povolanie
„Samozrejme, je to privilégium, ale aj zodpovednosť,“ hovorí Antonia v rozhovore pre EWTN Noticias. „Pretože aj ja sa musím usilovať o svätosť. Aj mňa Boh volá. Musím byť príkladom.“
Ako sama zdôrazňuje, svätosť jej syna v nej nevyvoláva pýchu, ale vďačnosť a zodpovednosť. „Je to aj povolanie pomáhať druhým, pretože veľa ľudí žije v temnote. Mnohí ešte nenašli Boha,“ vysvetľuje.
„Ak môžem niekomu pomôcť, dať radu, ponúknuť slovo útechy, robím to s radosťou a láskou,“ pokračuje. „Pretože najdôležitejšie v živote je nájsť Boha a žiť v jeho svetle. Svätí sú ako svetlá, ktoré nám ukazujú cestu.“
Keď matka stratí dieťa
Antonia vie, aké ťažké je pre matku pozerať sa na odchod vlastného dieťaťa. Bol to okamih, ktorý zmenil všetko, no nevzal jej vieru. Naopak. Dnes môže svedčiť aj o inom pohľade na smrť: o presvedčení, že odlúčenie nie je koniec.
„To najdôležitejšie je pochopiť, že v živote ide o lásku k Bohu a k blížnemu. Keď stratíte dieťa, neznamená to, že ste ho stratili navždy. Nie je to zbohom, ale dovidenia – aby sme sa stretli znova v krajšom živote, v Božom svetle,“ hovorí pokojne.
Spomína aj Carlovu vetu: „Smrť je prechodom do skutočného života.“ „Kto sa bojí smrti, nemá dôveru v Boha. Ak mu veríme, nemáme sa čoho báť,“ dodáva. „Jediné, čoho sa treba báť, je hriech, pretože ten nás môže navždy oddeliť od Boha. Smrť je napokon stretnutím s Milovaným – s tým najkrajším, čo existuje, s Bohom.“
Život a odkaz mladého talianskeho svätca približuje aj nový film Roadmap to Reality, ktorý sa premieta v zahraničných kinách.
„V tom filme je vlastne testament môjho syna,“ hovorí Antonia. „Ukazuje, že svätosť je možná pre každého. Je to pozvanie pre všetkých kresťanov, aby pochopili, prečo Carlo každý deň chodil na svätú omšu, modlil sa ruženec, spovedal sa každý týždeň a čítal Sväté písmo. To boli jeho tajomstvá. A je to dar pre Cirkev.“
Jednota s Ježišom
Carlo začal chodiť na svätú omšu denne už ako 7-ročný. Vtedy si napísal jednoduchý, no silný program života.
„Stretnutie s Ježišom bolo pre neho tým najdôležitejším momentom dňa,“ spomína Antonia. „A pritom žil ako každý iný tínedžer: mal priateľov, športoval, učil sa. Bol moderným chlapcom, miloval technológie a počítače, ale všetko, čo robil, chcel robiť s Bohom. V centre všetkého bolo preňho stretnutie s Ježišom, skutočne prítomným v Eucharistii.“
Antonia Salzano dnes cestuje po svete, rozpráva o Carlovom živote a povzbudzuje rodičov, ktorí prežívajú bolesť zo straty dieťaťa. Jej slová sú tiché, ale zrodené z viery, ktorá prešla skúškou. V každej jej odpovedi cítiť presvedčenie, že smrť nie je koniec, ale začiatok večného objatia Božej lásky.
