Gréckokatolícka cirkev si 20. januára pripomína prepodobného Eutymia Veľkého. Autorom jeho životopisu je Cyril zo Skytopolisu, ktorý ho opisuje ako zakladateľa niekoľkých monastierov v Judskej púšti, pričom sám zostal osamelým mníchom v tradícii egyptského mníšstva.
Napriek tomu zohral v Jeruzaleme rozhodujúcu úlohu pri implementácii rozhodnutí Chalcedónskeho koncilu (451), ktorý odsúdil Eutychiove a Dioskorove herézy, keď väčšina východných eremitov prijala koncilové dekréty práve vďaka Eutymiovej autorite. Aj cisárovná Eudoxia (437 – 493) našla zásluhou jeho úsilia cestu k pravej viere.
Eutymios sa narodil v roku 377 v Meliténé v Malom Arménsku v zbožnej rodine šľachtického pôvodu. Hagiografia uvádza, že keď sa jeho rodičia Pavol a Dionýzia modlili za dar syna v Chráme svätého Polyeukta v Meliténé, jeho neplodnej matke sa zjavil anjel, ktorý jej predpovedal narodenie syna. Keď sa dieťa narodilo, pomenovali ho Eutymios, čo v preklade naznačuje dobrú náladu alebo nositeľa radosti.
Eutymia vychovával biskup Otreius z Meliténé, ktorý ho potom vysvätil a poveril vedením všetkých monastierov na území svojej eparchie. Niekedy okolo roku 406 sa takmer tridsaťročný Eutymios tajne vydal na púť do Jeruzalema a na približne 6 rokov sa usadil v jaskyni neďaleko Faranskej lavry.
V roku 411 sa Eutymios stiahol do púšte spolu s pustovníkom Teoktistom. Keď sa okolo nich zhromaždilo veľa učeníkov, premenili jaskyňu, v ktorej sa zdržiavali, na chrám a postavili aj monastier, ktorý si vzal na starosť Teoktist. Eutymiovi sa tiež pripisuje založenie monastiera Caparbarica v roku 422 neďaleko miesta, kde sa Dávid ukrýval pred Šaulovým hnevom (porov. 1 Sam 23,24).
Cyril zo Skytopolisu opisuje, ako vďaka zázračnému uzdraveniu Terebona, syna saracénskeho náčelníka, prijal náčelník so svojím kmeňom kresťanstvo, pričom bol pokrstený ako Peter. Eutymios mal neskôr intervenovať u jeruzalemského biskupa Juvenala (422 – 458), neskoršieho prvého jeruzalemského patriarchu, aby Petra vysvätil za kňaza. Neskôr sa dokonca stal biskupom vlastného kočovného kmeňa a v tejto funkcii sa zúčastnil aj na Treťom ekumenickom koncile v Efeze v roku 431.
Správa o zázraku, ktorý Eutymius vykonal v prospech Terebona, sa rýchlo rozšírila po celej Palestíne a začali ho vyhľadávať veľké zástupy. Preto sa utiahol so svojím učeníkom Domiciánom do púšte Ruba blízko Mŕtveho mora. Keď ho ľudia našli aj tu, rozhodol sa vrátiť do blízkosti Teoktistovho monastiera, kde sa usadil v jaskyni a každú nedeľu prichádzal do monastiera na bohoslužby.
Nakoniec, keďže si ho mnohí učeníci želali ako svojho duchovného sprievodcu, založil v roku 420 po pravej strane cesty z Jeruzalema do Jericha lavru známu neskôr ako Chán al-Ahmar. Chrám spojený s touto lavrou vysvätil v roku 428 biskup Juvenal. Eutymios v ňom zostal po zvyšok svojho života do 20. januára 473.
